Rebeka Rusó

Rebeka Rusó vystupuje na Slovensku a najmä v zahraničí ako sólistka či komorná partnerka. Okrem domácich súborov starej hudby (Musica aeterna a i.) spolupracovala predovšetkým so zahraničnými: La Petite Bande, Héspérion XXI, Il Fondamento, Musica Fiorita, Les Gouts-Réünis Bruxelles, Le Parlement de Musique, Labyrinto, La Cetra, Musica Fiorita, Collegium Vocale Gent, Concerto di Viole, Marais Consort a ďalšie. Účinkovala pod umeleckým vedením osobností Sigiswald Kuijken, Jordi Savall, Michel Corboz, Philippe Herreweghe, Jean Tubéry, Oliver Schneebeli, Peter Schreier, Atilio Cremonesi, Guy van Waas, Paul Dombrecht. V komornej hre spolupracovala s interpretmi: Jordi Savall, Sigiswald Kuijken, Paolo Pandolfo, Michael Chance, Daniela Dolci, Guy Penson, Martin Gester, Aline Zylberajch, Mitzi Meyerson, Dorochés Oberlinger, Merc Hantai, François Fernandez, Susanne Rydén, Michael Form, Dirk Börner, Marion Treupel-Franck, so svojou matkou Danielou Varínskou i s ďalšími. Predstavila sa na viacerých festivaloch, či prehliadkach doma (BHS, Dni starej hudby, Kultúrne leto, Koncerty v Klariskách, Dni novej hudby v Bratislave), ale najmä v zahraničí (Medzinárodné festivaly a Dni starej hudby v Prahe, Paríži, Bruseli, Utrechte, Dieppe, Vroclavi, Čenstochovej, Sankt Peterburgu, Moskve, Darocce, Stockstadte, Kolíne, Innsbrucku, Cremone, Ríme, Benátkach, Padove, Tokyu, Pekingu, Šanghaji, v Bolívii i v Argentíne). V rokoch 2001 – 2004 pedagogicky pôsobila na Hochschule für Musik und Theatre Leipzig, v roku 2004 na Schola Cantorum Basel. Od roku 2003 vyučuje na Konzervatóriu v Štrasburgu. Ako lektorka je pozývaná na mnohé medzinárodné majstrovské kurzy.

„Osobitý timbre violy da gamba ideálne korešponduje so založením a naturelom mladej umelkyne. Kritiky zhodne vyzdvihujú charizmatickú atmosféru, ktorú svojou hrou navodzuje. Poukazujú na jej vzrušujúci tónový ideál i schopnosť vyžarovať pozitívnu energiu. Jej prejav je výsledkom syntézy dominujúcej lyriky melancholického razenia s elegantnou živosťou, ktorú umocňuje jej pôvabný zjav.“

(kol.: Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 136)