Kliment Ondrejka

PhDr. Kliment Ondrejka, CSc. bol slovenský muzikológ, etnológ a vysokoškolský pedagóg. Špecializoval sa na etnomuzikológiu a tanečnú folkloristiku. Venoval sa výskumu, zbieraniu a dokumentácii ľudových tancov, hier, zvykov a pôsobil tiež ako choreograf.

Bol poslucháčom Karlovej univerzity v Prahe, kde zároveň tancoval v Štátnom súbore ľudových piesní a tancov. Po prestupe do Bratislavy na Univerzitu Komenského študoval národopis a dejepis a tancoval v Lúčnici.

V rokoch 1970 až 1985 inicioval s Elenou Medveckou zberateľské hnutie Ku prameňom krásy a poznania, z ktorého vzišla publikácia Deti deťom v 14 zväzkoch (1974 až 1990), v ktorých zverejnili zozbierané detské riekanky, hry, zábavky a ľudové zvyky. Kliment Ondrejka zozbieral aj viac než 40 000 slovenských ľudových prísloví.

Z jeho bohatej publikačnej činnosti môžeme spomenúť Systematika pohybu a jej aplikácia na odzemkové motívy (1969), Tradičné hry detí a mládeže na Slovensku (1976), Ľudové divadlo, hry a zábavy v slovenskej ľudovej svadbe (1997) a spoluautorsky sa podieľal na tvorbe publikácie Slovenské ľudové tance (1991). V roku 2002 vydal Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska.

Kliment Ondrejka sa špeciálne zaoberal kultúrnou pamäťou svojej rodnej obce Liptovské Sliače.

,,Jeho zásluhou majú Sliače vari najpodrobnejšie spracované dejiny ľudovej kultúry. V roku 1999 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu D.G. Licharda. V roku 2001 mu obec Sliače udelila čestné občianstvo." (In Sme kultúra, 23. február 2011) 

Vydal Krátky slovník nárečia slovenského liptovskosliačskeho (1997) a Slovník stredoslovenského nárečia z Liptovských Sliačov a okolia s pôvodmi a hniezdovaním slov (1998).

Kliment Ondrejka spolupracoval s viacerými folklórnymi súbormi a skupinami, medzi inými s ružomberským folklórnym súborom Liptov a SĽUK-om. Bol autorom početných choreografií tancov a hier.

Bol tiež dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra a členom programového štábu Folklórneho festivalu Východná (1994 – 1997 a 2000). Ako autor programov sa vo Východnej uplatnil v rokoch 1992, 1994, 1995, 1996 a 2000. Ako autor scenárov folklórnych programov pracoval aj pre televíziu, rozhlas a film.

Okrem vedeckých publikácií vydal Ondrejka viacero zbierok slovenských rozprávok a povestí. Od mladosti zapisoval v rodnej obci príbehy, príslovia, texty piesní, vinšov, hier, pranostík a ostatných prejavov ľudovej kultúry. Neskôr ich umelecky upravoval. Patria medzi ne napr. Rozprávanie spod Salatína (1972), Poviestky spod piecky (1977), Zlatý vábnik (1979), Poďte, deti, medzi nás (1980), O Tytíkovi (s V. Marčokom, 1980), Povesti a zvesti z dolín stredoslovenských (1982), Ja som dobrý remeselník (1987) a Čo rozprával sváko Vajda (2000). Množstvo rozprávok a prísloví uverejnil najmä v Slniečku a iných časopisoch.

Prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.