Lucia Poppová

Lucia Popp po odchode do zahraničia a po krátkom pôsobení vo Viedenskej štátnej opere pôsobila niekoľko rokov v Kolíne nad Rýnom, kde sa rozbehla aj jej svetová kariéra - v roku 1966 debutovala v londýnskej Covent Garden (ako Oscar v Maškarnom bále), v roku 1967 v Metropolitnej opere v New Yorku (ako Kráľovná noci) a pravidelne hosťovala vo Viedni, Paríži, Miláne, Mníchove, ale aj v Japonsku. Predstavila sa na mnohých uznávaných festivaloch za umeleckej spolupráce popredných dirigentských osobností (o. i. Herbert von Karajan, Leonard Bernstein a rad ďalších). Počas svojej kariéry nahrala nespočetné množstvo opier a piesní. Preslávila sa ako jedinečná interpretka diel W. A. Mozarta a Richarda Straussa. Bola Zerlina (Don Giovanni), Despina (Così fan tutte), Pamina i Kráľovná noci (Čarovná flauta), Servilia (Tito), Blonda i Constanza (Únos zo serailu), Zuzanka i Grófka (Figarova svadba), Zerbinetta (Ariadna na Naxe), Talianska speváčka (Capriccio), Sophie i Maršalka (Gavalier s ružou), Zdenka i Arabella (Arabella), ale aj Rosina (Barbier zo Sevilly), Norina (Don Pasquale), Gilda (Rigoletto), Nannetta (Falstaff), Musetta (Bohéma), Olympia (Hoffmannove poviedky), Taťjana (Eugen Onegin), Marienka (Predaná nevesta) ... . K nezanedbateľným postavám v kariére Lucie Popp patrili aj klasické operetné role, zvlášť Rosalinda a Adela v Straussovom Netopierovi.

Ako uznávanú koncertnú umelkyňu ju ocenili Viedenskí filharmonici udelením Striebornej ruže. Bola nositeľkou čestného titulu Kammersängerin Bavorskej a Viedenskej štátnej opery a Čestnou členkou Viedenskej štátnej opery, kde v roku 2017 slávnostne odhalili jej bustu.

V roku 1990 účinkovala Lucia Popp dvakrát v Bratislave, najskôr na benefičnom Koncerte bez opony spolu s huslistom Gidonom Kremerom a klaviristom Alexisom Weissenbergom a neskôr na BHS, kde s Bamberskými symfonikmi zaspievala Straussove Štyri posledné piesne.

V rokoch 1995 – 2004 sa v bratislavskej Redute konali každoročné koncerty Hommage á Lucia Popp, ktoré organizoval komorný orchester hlavného mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. V Bratislave sa uskutočnili aj dva ročníky medzinárodnej speváckej súťaže s menom Lucie Popp (1996 a 1999).

Rodný dom Lucie Popp v Záhorskej Vsi zdobí pamätná tabuľa a pomenovaná je podľa nej aj ulica, na ktorej sa dom nachádza.

„Mala nielen skvelú techniku, jemný, zamatovo znejúci soprán, ale aj fyzickú krásu, ženský šarm, hudobnú inteligenciu a v celkovom prejave oduševnenie, ktorým dodávala svojej osobnosti umeleckú jedinečnosť. A tak i po odchode spomedzi živých jej hviezda nezhasína. Nahrávky s touto výnimočnou speváčkou sú dokumentom a zážitkom v jednom.“

/Ursínyová, Terézia: Zlaté hlasy slovenskej opery – Lucia Poppová. In: www.operaplus.cz/zlate-hlasy-slovenske-opery-lucia-poppova/