• 1927

    absolvovala na Hudobnej škole pre Slovensko (dnešné Konzervatórium; spev - J. Egem)

  • 1924 – 1964

    sólistka Opery SND v Bratislave

  • 1955 – 1957

    učila spev na Štátnom konzervatóriu (dnešné Konzervatórium)

Helena Bartošová-Schützová, česká operná speváčka, sopranistka a hudobná pedagogička moravsko-maďarského pôvodu, ktorá pôsobila na Slovensku. Jedna zo zakladateľských osobností slovenskej opernej interpretácie.

Štúdium spevu absolvovala v roku 1927 u Josefa Egema na konzervatóriu v Bratislave. Jej umelecká dráha sa vyznačovala rýchlym vzostupom. Pôsobila ako sólistka Opery Slovenského národného divadla v Bratislave (1924 – 1964), kde debutovala v roku 1925 v úlohe Čo-Čo-San (Madama Butterfly).  Kvantitou obsiahla vyše 150 javiskových postáv. Stvárnila hlavné postavy aj v prvých slovenských operách – Elenu (Detvan), Svanhildu (Kováč Wieland) či Evu (Čachtická pani). K jej najreprezentatívnejším postavám patrili janáčkovské, veristické i moderné dramatické úlohy.

„Bola komplexnou interpretkou, ktorá spájala mimoriadne hlasové danosti s muzikalitou, schopnosťou tvorby hudobnodramatického vokálneho výrazu a plnokrvným, vo veľkej miere intuitívnym realistickým herectvom. Vyznačovala sa mimoriadnou typovou univerzálnosťou.“ (in Encyklopédia dramatických umení Slovenska, s. 93)

Bartošová bola ojedinelým komplexným interpretačným zjavom. V talentovo bohatej a profesionálne rozvinutej podobe disponovala troma základnými zložkami zrelého a komplexného operného herca: hlasovo-technickými dispozíciami, schopnosťou tvorby silného a bohato členeného hudobno-dramatického výrazu, hereckým talentom. Aj z hľadiska výsledného efektu za prioritnú považujem prvú zo zložiek – rozsah hlasu, jeho farebnú škálu, zaujímavú a neopakovateľnú najmä v okrajových polohách, jej muzikalitu, podporenú súbežným štúdiom klavíra na akadémii. Temperamentné herectvo realistickej proveniencie determinovali jej veľké vrodené dispozície, nadpriemerná intuícia, ale aj profesionálna pokora, vyhranený názor na operu ako divadlo, zmysel pre kolektívnu tvorbu.“ (hž, 2005, č. 1, s. 29)

x