Sk

En
Hudobné centrum

  • 1934 – 1942

    Gymnázium v Lipníku, súčasne základy hry na husliach (R. Kundl), hudobnej teórie a harmónie (J. Vašíček)

  • 1942 – 1950

    s prerušením kvôli 2. svetovej vojne Konzervatórium v Brne (klavír – Zuzana Zámečníková, organ – Josef Černocký, kompozícia – Vilém Petrželka, dirigovanie – Bohumír Liška)

  • 1950 – 1953

    VŠMU (dirigovanie – Václav Talich, klavír – Štefan Németh-Šamorínsky, kompozícia – Ján Cikker)

  • 1954 – 1957

    asistent dirigenta Slovenskej filharmónie

  • 1957 – 1968

    dirigent Slovenskej filharmónie

  • 1957 – 1959

    Hudobná akadémia vo Viedni (mimoriadny poslucháč H. Swarovského)

  • 1966

    asistent šéfdirigenta Leningradskej filharmónie Jevgenija Mravinského

  • 1969 – 1975

    šéfdirigent Filharmónie pracujúcich (dnes Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín)

  • 1973

    debut s Českou filharmóniou

  • 1975 – 1978

    šéf opery a dirigent Štátneho divadla v Košiciach

  • od 1979

    šéfdirigent Cairo Symphony a Iraqui National Philharmonic Orchestra v Bagdade, neskôr dirigent opery v Istanbule

  • 1984

    návrat do bývalého Československa

  • 1989 – 2006

    pedagóg na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave (žiaci: Róbert Stankovský, Mário Košik, Branislav Kostka, Samuel Bill, Oskar Rózsa, Norbert Baxa, Martin Majkút, Juraj Valčuha, Martin Leginus, Miloslav Oswald, Konstantin Ilievsky a i.)

„Už od prvých rokov svojej dirigentskej kariéry upozorňoval na seba vynikajúcimi výkonmi aj v interpretácii súčasnej slovenskej symfonickej tvorby...Bílek patrí v čs. reláciách k umelecky vyhraneným špičkovým dirigentom. Jeho tvorivý rukopis charakterizuje v duchu talichovských zásad fanatické zaujatie pre interpretované dielo. Dokáže sa ponoriť do jeho hĺbok, vybrúsiť a vyzdvihnúť i najmenšie detaily pri plnom zohľadnení celku. Bílkove kreácie presvedčujú, strhujú, pretože ich vie naplniť vnútorným dynamizmom i vrúcnou emocionalitou...Vrodená a prirodzená hudobnosť, nevšedné pamäťové predpoklady (väčšinu svojho rozsiahleho repertoáru ovláda spamäti) sú mu tým najspoľahlivejším vodidlom pri určovaní koncepcie diela. Jeho prejav je ako zliatina kovov – mužný až robustný, temperamentný, no zároveň citlivý, ušľachtilý a vrúcny.“ (in hž 83, č.22,s.7)

„Pri svojom vrúcnom plnokrvnom muzikantstve má tento umelec osobitý dar vystihnúť filozofické polohy hudby, čo možno súvisí o. i. aj s jeho hlbokým náboženským založením. Už od záverečného diplomového koncertu sa ako červená niť celou jeho kariérou vinie (jeho) blízky vzťah k lyrickému svetu Josefa Suka...“ (in hž, 93, č.19, s.2)

 Popri svetových dielach tvorila významnú časť Bílkovho repertoáru slovenská a česká tvorba. Popredné miesto v ňom patrilo Dvořákovi, Janáčkovi, Martinů, Smetanovi a samozrejme Sukovi.

x