-
-
súkromná hudobná škola v Bratislave (husle – J. Strmček, neskôr M. Kouřimský)
-
1922 – 1925
súkromné štúdium u bývalého koncertného majstra Orchestra SND R. Strobla
-
1923 – 1931
Mestská hudobná a organová škola v Bratislave (J. Aktardžiev)
-
1931 – 1933
Hudobná akadémia vo Viedni (Franz Meirecker, Bronislaw Hubermann, F. von Reuter)
-
1935
štátna skúška z hry na husliach (Praha)
-
1934 – 1939
externé štúdium u Ede Záthureczkého v Budapešti
-
1940
primárius Bratislavského komorného združenia
-
1942 – 1949
koncertný majster orchestra Československého rozhlasu v Bratislave
-
1949
prvý koncertný majster novovzniknutej Slovenskej filharmónie, v 1953 – 1964 aj jej sólista
-
-
1934-42
Mestská hudobná škola v Bratislave
-
1938-48
Hudobná a dramatická akadémia (neskôr Štátne konzervatórium)
-
1949
prvý pedagóg hry na husliach na VŠMU, kde pôsobil do 30. septembra 1980 (v 1955 – 1963 aj ako dekan Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU, 1952 docent, 1958 – profesor)
Tibor Gašparek bol nestorom slovenského husľového umenia. Popredný koncertný majster a pedagóg, ktorý sa podieľal na vzniku a rozvoji slovenského interpretačného umenia a profesionálneho hudobného školstva. Koncertnej činnosti sa venoval aktívne vyše 30 rokov. Ako sólista vystupoval doma i v zahraničí v umeleckej spolupráci s významnými dirigentmi a hudobnými telesami. Nahrával pre bratislavský rozhlas a spolupracoval s televíziou. Premiéroval celý rad skladieb slovenských skladateľov a bol jedným z prvých umelcov, ktorí reprezentovali úroveň slovenského hudobného umenia v zahraničí. Založil klavírne trio spolu s klaviristom Michalom Karinom - Knechtsbergerom a violončelistom Albínom Berkym.
V oblasti pedagogickej činnosti prevzal štafetu po priekopníckej generácii českých huslistov Norbertovi Kubátovi a Gustávovi Náhlovskom. Gašparek priniesol do slovenskej husľovej pedagogiky nové podnety, ktoré získal počas štúdií, ale aj z vlastnej umeleckej praxe. Bol spoluzakladateľom slovenskej husľovej školy, zmodernizoval techniku hry na husliach, zaviedol nový spôsob vedenia sláčika.
Vychoval rad popredných huslistov a pedagógov (Mikuláš Jelínek, Marta Országhová, Alojz Nemec, Aladár Móži, Ján Skladaný, Konštantín Sedlák, Mária Karlíková, Quido a Anna Hölblingovci, Jindřich Pazdera, Ewald Danel a i.).
Aktívne pôsobil aj ako spoluorganizátor hudobného života, zastával významné funkcie v kultúrno-spoločenských organizáciách.