{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>\"A choť aj pán bella nektoré akkordy voľnejšie užíva, jako to prísnosť harmonických pravidiel považuje, to s dobrým svedomím pred verejnosťou každý posudzovateľ zamlčať môže, poneváč je to napospol známa vec, že oheň mladých skladateľov rád vyblkuje aj nad pokrívku pravidla, a čo viac, že podobné odchylky všeobecným užívaním v galantnej skladbe temer sankcionované nachodíme v skladbách najvýtečnejších umelcov nášho veku.\" Variácie vznikli na poctu autora týchto slov, ktorých aktuálnosť trvá dodnes. Tému som našiel v jedných z Dejín slovenskej hudby, ktoré za totality vychádzali tak často a nepatrne som ju pozmenil. Interlúdium z Egryho Katolíckeho spevníka ma upútalo svojou chromatikou. Skladba však nie je pohľadom do neznámej minulosti našej hudby. Neviem, neviem, čo by na ňu povedal Bellov učiteľ.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1995)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                12.11.1995,\n                Melos-Étos,\n                Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Bratislavské dychové okteto\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}