-
1962 – 1968
Konzervatórium v Košiciach (lesný roh –Emil Fajta)
-
1968 – 1972
JAMU v Brne (František Šolc), diplom s vyznamenaním
-
1980 – 1985
hudobná veda na FFUK
-
1988
titul PhDr.
-
1986 – 1989
JAMU v Brne (umelecká ašpirantúra – František Šolc)
-
1998
ukončenie doktorandského štúdia na VŠMU (ArtD.)
-
1983, 1984, 1985
účastník medzinárodných interpretačných kurzov JAMU a súčasne asistent lektora Františka Šolca
-
1970 – 1975
prvý hráč na lesnom rohu orchestra Opery SND v Bratislave
-
1975 – 1977
v tej istej funkcii v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu
-
od 1977
do súčasnosti člen orchestra SF vo funkcii prvého hráča na lesnom rohu a vedúceho skupiny lesných rohov (súčasne člen Umeleckej rady a konkurznej komisie SF)
-
od 1987
umelecký vedúci Bratislavskej komornej harmónie po Justusovi Pavlíkovi, cl, a Jánovi Martanovičovi, fg
-
1972 – 1982
externý pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave
-
od 1977
pedagóg na Katedre dychových nástrojov (KDN) na VŠMU v Bratislave (1988 interný pedagóg, od 1997 vedúci KDN a po reorganizácii tajomník Katedry strunových a dychových nástrojov na tomto ústave, 1991 docent, 2005 profesor)
-
od 2000
člen Umeleckej a vedeckej rady HTF VŠMU
-
1999
organizátor a tajomník 1. slovenskej interpretačnej súťaže v hre na lesnom rohu v Bratislave
-
1995
lektor seminára v rámci V. ročníka SFKU v Žiline
-
2002
vedúci lektor workshopu na 3. medzinárodnom hudobnom festivale Brass Seans v Bratislave
Okrem stáleho angažmánu v Slovenskej filharmónii spolupracoval aj s ďalšími telesami: Komorné združenie Čs. rozhlasu, SKO B. Warchala, TOČR v Bratislave, ŠF Košice i ŠKO Žilina. Angažoval sa vo viacerých komorných, zväčša dychových zoskupeniach, bol zakladajúcim členom súborov Corni di Bratislava a Camerata Slovaca, s ktorým vystupoval aj ako sólista, ďalej členom Bratislavského dychového okteta – komorného združenia sólistov SF a zoskupenia Nova Brass. Často vystupuje a nahráva s orchestrom Cappella Istropolitana, spolupracoval aj s Dámskym komorným orchestrom, Bratislavskými komornými sólistami, Bratislavskou dychovou harmóniou. Fonotéka Slovenského rozhlasu i Slovenskej televízie archivuje jeho početné nahrávky.
Budzákovi odchovanci sú členmi popredných domácich i zahraničných hudobných telies.
Je člen porôt domácich i medzinárodných súťaží, zakladajúci člen Slovenskej hornistickej spoločnosti Hornfórum, Českej hornovej spoločnosti i združenia International Horn Society so sídlom v USA.
„Budzákov umelecký prejav s imponujúcim stavebným nadhľadom je výsledkom tak školenia talentu, húževnatej práce, ako aj dlhoročnej interpretačnej praxe. Kritici vyzdvihujú prepracovanosť jeho dychovej techniky, ktorá vyúsťuje do vysokej kvality tónu s nádhernými mezza a soto voce .“ (kol.: Slovník slovenského koncertného umenia III, 2005, s. 57-61.)