-
1924 – 1928
štúdium hry na husliach a klarinete a zároveň prax vo vojenskej hudobnej skupine v Brne a ako mimoriadny poslucháč štúdium hry na husliach (prof. F. Kudláček) a hudobnej teórie (L. Janáček) na konzervatóriu v Brne
-
1928 – 1933
hudobník v rozličných zábavných podnikoch v bývalom ČSR
-
1933 – 1939
v Bratislave
-
1939 –
1943(?) v Brne a v Bystřici nad Pernštýnem
-
1943 – 1945
samostatný usporiadateľ hudobných, kabaretných a baletných produkcií v Brne
-
1945 – 1948
samostatný usporiadateľ hudobných, kabaretných a baletných produkcií v Bratislave
-
1948 – 1950
majiteľ obchodu s hudobninanmi a papierom
-
1950 – 1951
referent hudobných nástrojov n. p. Sitno
-
1951 – ?
učiteľ hudby na Hudobnej škole (dnes Štátne konzervatórium v Bratislave) a ĽŠU v Bratislave
Josef Eduard Vašica bol český hudobný skladateľ, kapelník, organizátor kultúrneho života, všestranný profesionálny hudobník a pedagóg pôsobiaci na Slovensku. Svojou rôznorodou hudobnou činnosťou tvoril základy slovenskej populárnej hudby.
Svoju kariéru začínal ako hudobník v zábavných podnikoch, istý čas viedol Jazzový orchester hotela Tatra(1929), a od roku 1930 viedol vlastný salónny orchester, s ktorým hrávali v celej ČSR. V roku 1933 vystúpili aj na otvorení bratislavskej kaviarne Živnodom (neskôr kaviareň Olympia), kde odvtedy pravidelne účinkovali.
Skladateľsky sa začal prejavovať asi od roku 1931, kedy napísal jeden zo svojich najväčších hitov – fox-polku Ja som mladá vdova, ktorá v roku 1933 vyšla na gramofónovej plati v podaní orchestra Rudolfa Antonína Dvorského. Predalo sa jej vyše sedemdesiat tisíc kusov a úspešne sa presadila aj v Rakúsku, vo Švédsku, v Nemecku, vo Fínsku a v USA. Z vyše 150 jeho piesní spomenieme napr. valčík Zlý osud (1934), tango Čierne oči (1935), či pochodovú pieseň Bratislava, mesto krásne (1948). Vašicove piesne interpretovali spevácke osobnosti ako boli Rudolf Antonín Dvorský, Mária-Kišonová Hubová, či Zora Kolínska.
Okrem populárnych, prevažne tanečných piesní, písal Vašica aj operety. Medzi najvýznamejšie z nich patria Americké tempo (1938), ktorá mala premiéru v Slovenskom národnom divadle (1938), Chlapík u divokého západu (1940), či Neplač, neplač (1941).
Roky fašistickej okupácie prežil Vašica na rodnej Morave, no po skončení vojny sa vrátil do Bratislavy. Organizoval tu rôzne hudobné a kultúrne podujatia (koncerty Ludmily Bertlovej, Viktorie Švihlíkovej, Rafaela Kubelíka a viacerých komorných súborov) a vyučoval hru na harmonike na Ľudovej škole umenia. Pre tento nástroj napísal aj desať albumov s prednesovými skladbami a jeho Praktická škola na pianovú harmoniku (1952) vyšla až v pätnástich vydaniach. Nadviazal na ňu dielom Praktická škola pre akordeón (1964). V päťdesiatych rokoch viedol Vašica harmonikový súbor zložený z jeho žiakov, s ktorým mal celonárodný úspech. Sám bol hráčom na husle, klarinet, saxofón, harmoniku a akordeón.