Ján Nepomuk Batka, jr.

Ján Nepomuk Batka ml. – mestský archivár, hudobný historik, publicista a organizátor – takmer pol storočia stál na čele kultúrneho a hudobného života v Prešporku (dnešnej Bratislave). Bol členom Mestského zastupiteľstva, tajomníkom Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein) pri Dóme sv. Martina, členom Divadelnej komisie, Umeleckého spolku, Spolku pre vedecké prednášky, ako aj členom slobodomurárskej lóže Mlčanlivosť. Angažoval sa vo veci ochrany architektonických a umeleckých pamiatok, ale zaoberal sa aj sociálnym zabezpečením umelcov. Takmer štyridsať rokov spracovával archívne fondy mesta Bratislavy a zaslúžil sa o ich zveľadenie.

V novinách Pressburger Zeitung publikoval takmer päťdesiat rokov svoje postrehy, recenzie, kritiky, nekrológy, úvahy a články venované hudobným osobnostiam, spolkom, ale aj hudobným dejinám Bratislavy. Autorsky a edične pripravil Batka prílohu novín Pressburger Zeitung s názvom ,,Prešporok ako mesto hudby. Hudba a hudobníci v Prešporku” (1913). Z jeho textov, zberateľskej a výskumnej práce a tiež príspevkov iných hudobníkov zostavil Josef Točfous ďalšiu rozsiahlu prílohu ,,Sto rokov z hudobného života Prešporka” (1927). Táto považovaná za prvú novodobú publikáciu o hudobných dejinách Bratislavy.

Osobne sa poznal s najvýznamnejšími osobnosťami vtedajšieho hudobného života a aj jeho zásluhou účinkovali v Bratislave európski dirigenti, skladatelia i interpreti. Najsilnejšie umelecké priateľstvo spájalo Batku s Franzom Lisztom. Uvádzaním jeho diel v 60. až 80. rokoch 19. storočia vybudoval v Bratislave tzv. lisztovský kult. Bola tu napr. naštudovaná Lisztova Ostrihomská omša, ktorú dirigoval skladateľ osobne. Podobne bolo uvedené aj Lisztovo Oratórium Legenda o sv. Alžbete Cirkevným hudobným spolkom pri Dóme sv. Martina. Batka bol taktiež veľkým obdivovateľom bratislavského skladateľa Johanna Nepomuka Hummela. Dňa 13. apríla 1885 zorganizoval koncert z jeho diel, na ktorom sa zúčastnili aj Franz Liszt a Anton Rubinstein. Batka inicioval vznik busty Franza Liszta, ktorá sa nachádza sa na dnešnom Rudnayovom námestí pred Dómom sv. Martina a zabezpečil aj výstavbu pamätníka Johannovi Nepomukovi Hummelovi pred bratislavským Mestským divadlom. Obe pamiatky vytvoril prešporský rodák a známy viedenský sochár Viktor Tilgner. V súčasnosti sa Hummelov pomník nachádza na Hviezdoslavovom námestí pred budovou nemeckého veľvyslanectva.

Zaslúžil sa o výstavbu nového Mestského divadla, dnes historickej budovy SND. V spolupráci s významným historikom a archeológom Franzom Flóridusom Rómerom vybudoval bratislavské Mestské múzeum. Podporoval vznik mestskej knižnice v roku 1900 a daroval jej niekoľko tisíc kníh z vlastnej zbierky. V roku 1885 spoluzakladal Prešporský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), ktorý bol v tom období hybnou silou najmä na poli výtvarného umenia. Podporoval mladých umelcov, napríklad skladateľa Bélu Bartóka, jednorukého klaviristu Gézu Zichyho, či sochára Jána Fadrusza. Okrem finančnej podpory im cez svoje bohaté kontakty pomáhal aj v koncertnej činnosti.

Ďalšou oblasťou, v ktorej bol aktívny, bola pamiatková starostlivosť. Jeho snom bolo zachrániť a obnoviť Bratislavský hrad, ktorý bol vtedy len vyhorenou ruinou. Svoju vzácnu pozostalosť, obsahujúcu okrem dobových dokumentov aj umelecké diela venoval mestu. Písomnosti putovali do Archívu mesta Bratislavy, fotografie do Múzea mesta Bratislavy, sochy a obrazy sa stali základom umeleckých zbierok Galérie mesta Bratislavy. Mnohé veci, ako napríklad nábytok, sa však roztratili. Batka zanechal viac ako 10 000 listov korešpondencie s významnými osobnosťami vtedajšieho hudobného života (Johannesom Brahmsom, Antonom Brucknerom, Johannom Straussom, Richardom Wagnerom, Franzom Lisztom, Hansom Richterom). Táto pozostalosť predstavujúca významnú kultúrnu hodnotu sa nachádza v Mestskom archíve Bratislavy, vedecky sa spracováva a digitalizuje. Z niekoľkých stoviek listov jeho manželke Márii Valentovej sa dozvedáme o zážitkoch z umeleckých ciest a o priateľstvách s významnými osobnosťami tej doby.

V roku 1911 Batkovi udelili rytiersky kríž Rádu Františka Jozefa, vyznamenie za jeho dlhoročnú záslužnú činnosť. Len necelý rok od jeho úmrtia, 26. októbra 1918, bola na Rudnayovom námestí odhalená jeho busta, umiestnená hneď vedľa pomníka F. Lisztovi. Mramorová socha je dielom prešporského sochára Alojza Rigeleho. Busta však na tomto mieste dlho nevydržala, keďže politická situácia sa zmenila a Batka už bol pre nasledujúcu garnitúru nezaujímavý. V tom roku sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a Prešporok sa stal súčasťou Československa. O rok neskôr sa premenoval na Bratislavu. V súčasnosti sa obe Batkove busty nachádzajú v zbierkach GMB.

Múzeum mesta Bratislavy si sto rokov od úmrtia J. Batku pripomenula výstavou Ján Batka a Bratislava v priestore Múzea J. N. Hummela na Klobučníckej ulici. Osobnosť prešporského mecenáša umenia si pripomenula aj konferencia Ján Batka (1845 – 1917), ktorá sa konala 4. októbra 2017 pod gesciou Múzea mesta Bratislavy. Jeho rodný dom je na Baštovej 2 pri Michalskej veži v Bratislave.