Ján Nepomuk Batka, jr.

Ján Nepomuk Batka ml. – archivár, hudobný historik, publicista a organizátor – takmer pol storočia stál na čele kultúrneho a hudobného života v Bratislave. Bol členom Mestského zastupiteľstva, tajomníkom Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein) pri Dóme sv. Martina, členom Divadelnej komisie, Umeleckého spolku, Spolku pre vedecké prednášky, ako aj členom slobodomurárskej lóže Mlčanlivosť.

Venoval sa publicistickej činnosti – už počas štúdia na gymnáziu publikoval svoje postrehy a recenzie z prešporských koncertov a ďalších kultúrnych podujatí na stránkach novín Pressburger Zeitung. Neskôr  sa stal redaktorom týchto novín takmer počas 50 rokov. Angažoval sa vo veci ochrany architektonických a umeleckých pamiatok, ale zaoberal sa aj sociálnym zabezpečením umelcov.

Takmer 40 rokov spracovával archívne fondy mesta Bratislavy a zaslúžil sa o ich zveľadenie. Ako archivár sa venoval aj regionálnym dejinám. Z jeho publikačnej činnosti sa dozvedáme o hudobnej histórii Bratislavy ako aj o novších hudobných dejinách mesta.

Navštevoval koncerty a operné predstavenia vo Viedni, čo mu umožnilo oboznámiť sa s viedenským a kultúrnym a spoločenským dianím. Zaujímal sa taktiež o hudobný život Budapešti, navštívil Paríž, Weimar, Bayreuth, Moskvu, St. Petersburg (Petrohrad), Regensburg, Birmingham a ďalšie európske kultúrne centrá, aby mohol lepšie spoznať vtedajší hudobný život. Stretol sa s najvýznamnejšími osobnosťami vtedajšieho hudobného života. Najsilnejšie umelecké priateľstvo spájalo Batku s Franzom Lisztom. Uvádzaním jeho diel v 60. až 80. rokoch 19. storočia vybudoval v Bratislave lisztovský kult. Naštudovanie Lisztovej Ostrihomskej omše, ktorú dirigoval skladateľ osobne, prilákalo do mesta veľa odborníkov z Viedne, Budapešti a Bayreuthu. Podobne bolo uvedené aj Lisztovo Oratórium Legenda o sv. Alžbete Cirkevným hudobným spolkom pri Dóme sv. Martina. Z Batkovej iniciatívy vyhotovil sochár Viktor Tilgner bustu Franza Liszta. Nachádza sa na dnešnom Rudnayovom námestí pred Dómom sv. Martina, Batka na ňu osobne prispel.
Bol veľkým obdivovateľom bratislavského skladateľa Johanna Nepomuka Hummela, zorganizoval koncert z jeho diel 13. apríla 1885, na ktorom sa zúčastnili aj Franz Liszt a Anton Rubinstein. Postaral sa o finančnú podporu vďaka, ktorej zabezpečil Johannovi Nepomukovi Hummelovi v Bratislave pamätník. Pamätník bol inštalovaný pred bratislavským Mestským divadlom a slávnostná ceremónia pri príležitosti 50. výročia smrti skladateľa sa konala 17. októbra 1887. Pomník vytvoril prešporský rodák a známy viedenský sochár Viktor Tilgner. V súčasnosti sa tento pomník nachádza na Hviezdoslavovom námestí pred budovou nemeckého veľvyslanectva. Neskôr sa Johann Batka zaslúžil o osadenie busty jeho priateľa Franza Liszta na Rudnayovom námestí v roku 1911.

Zaslúžil sa o výstavbu nového Mestského divadla, dnes historickej budovy SND, ktorá bola postavená na mieste pôvodného divadla. V spolupráci s významným historikom a archeológom Franzom Flóridusom Rómerom vybudoval bratislavské Mestské múzeum. Podporoval vznik mestskej knižnice v roku 1900 a daroval jej niekoľko tisíc kníh z vlastnej zbierky. V roku 1885 spoluzakladal Prešporský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), ktorý bol v tom období hybnou silou najmä na poli výtvarného umenia. Podporoval mladých umelcov, napríklad skladateľa Bélu Bartóka, jednorukého klaviristu Gézu Zichyho, či sochára Jána Fadrusza, neskoršieho autora pomníka Márie Terézie, ktorý stál na dnešnom Štúrovom námestí. Mladých umelcov podporoval aj finančne a zároveň ich koncertnú činnosť cez svoje bohaté kontakty.
Ďalšou oblasťou, v ktorej bol aktívny, bola pamiatková starostlivosť. Jeho snom bolo zachrániť a obnoviť Bratislavský hrad, ktorý bol vtedy len vyhoretou ruinou. Svoju vzácnu pozostalosť, obsahujúcu okrem  dobových dokumentov aj umelecké diela, prešporský mecenáš hudby venoval mestu. Písomnosti putovali do Archívu mesta Bratislavy, fotografie do Múzea mesta Bratislavy, sochy a obrazy sa stali základom umeleckých zbierok Galérie mesta Bratislavy. Mnohé veci, ako napríklad nábytok, sa však roztratili.
Batka zanechal viac ako 10 000 listov korešpondencie s významnými osobnosťami vtedajšieho hudobného života (Johannesom Brahmsom, Antonom Brucknerom, Johannom Straussom, Richardom Wagnerom, Franzom Lisztom, Hansom Richterom). Táto pozostalosť predstavujúca významnú kultúrnu hodnotu sa nachádza v Mestskom archíve Bratislavy, vedecky sa spracováva a digitalizuje. Z niekoľkých stoviek listov jeho manželke Márii Valentovej sa dozvedáme o zážitkoch z umeleckých ciest, o priateľstvách s významnými osobnosťami tej doby.
Batkovou zásluhou účinkovali v Bratislave najvýznamnejší európski dirigenti, skladatelia a interpreti. Batka sa zaslúžil o vytvorenie a osadenie pomníkov J. N. Hummelovi a F. Lisztovi.

V roku 1911 Batkovi udelili rytiersky kríž Rádu Františka Jozefa, vyznamenie za jeho dlhoročnú záslužnú činnosť. Len necelý rok od jeho úmrtia, 26. októbra 1918, bola na Rudnayovom námestí odhalená jeho busta, umiestnená hneď vedľa pomníka F. Lisztovi. Mramorová socha je dielom prešporského sochára Alojza Rigeleho. Busta však na tomto mieste dlho nevydržala, keďže politická situácia sa zmenila a Batka už bol pre nasledujúcu garnitúru nezaujímavý. V tom roku sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a Prešporok sa stal súčasťou Československa. O rok neskôr sa premenoval na Bratislavu. V súčasnosti sa obe Batkove busty nachádzajú v zbierkach GMB.

Múzeum mesta Bratislavy si sto rokov od úmrtia J. Batku pripomenula výstavou Ján Batka a Bratislava v priestore Múzea J. N. Hummela na Klobučníckej ulici.
Osobnosť prešporského mecenáša umenia si pripomenula aj konferencia Ján Batka (1845 – 1917), ktorá sa konala 4. októbra 2017 pod gesciou Múzea mesta Bratislavy. Jeho rodný dom, je na Baštovej 2 pri Michalskej veži v Bratislave.