Mikuláš Jelinek

Mikuláš Jelinek absolvoval stovky recitálových vystúpení v mnohých krajinách Európy (býv. Československo, Fínsko, býv. Juhoslávia, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, štáty býv. Sovietskeho zväzu, Švédsko, Taliansko, Ukrajina) ako aj v Číne. Ako sólista spolupracoval s mnohými klaviristami na Slovensku (Eva Fischerová-Martvoňová, Rudolf Macudzinski, Michal Karin-Knechtsberger, Daniela Varínska, Marián Lapšanský, Helena Gáfforová a ď.), v Českej republike (Marie Knotková, Eva Bernáthová, Pavel Kuchař, Dagmar Baloghová), vo Švédsku (János Solymos, Esther Bodin), Nemecku (Günther Ludwig, Christine Scheuermann, Ingrid Heiler) či v býv. Sovietskom zväze (Jekaterina Fuchsovova).

Bol členom Rozhlasového (sláčikového) kvarteta v Bratislave (+ Tibor Gašparek, Alexander Farkaš, Albín Berky), Nového slovenského kvarteta (+ Marta Országhová-Geeringerová, Rudolf Križan, František Tannenberger). V rokoch 1958 – 1960 bol umeleckým vedúcim Komorného orchestra Slovenskej filharmónie, ktorý dirigoval Zdeněk Bílek. V zahraničí pôsobil ako primárius kvarteta Gürzenich-Quartett Köln (+ Franz Neumann, neskôr Geoffrey Wherton, Ulala Seo, Daniel Cahen), bol umeleckým vedúcim Solistenvereinigung des Gürzenich-Orchestra Köln.

Ako sólista koncertantnej literatúry vystúpil 83 krát v spolupráci s telesami – býv. Československo, Fínsko, Juhoslávia, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Rakúsko, býv. Sovietsky zväz, Švédsko, Ukrajina a to pod taktovkami mnohých dirigentov domácich i zahraničných (Václav Talich, Ľudovít Rajter, Tibor Frešo, Kornel Schimpl, Zdeněk Bílek, Roman Skřepek, Otakar Trhlík, Jiří Pinkas, Václav Jiráček, Rudolf Vašata, Viktor Dubrovskij, Helmut Koch, David Shallon a mnohí ďalší).

Na svojom konte má bohatú umeleckú činnosť i ako orchestrálny hráč telies: Symfonický orchester Bratislavského rozhlasu (v rokoch 1945 – 1947), Slovenská filharmónia (1949 – 1951), Sarrländische Rundfunk Saarbrücken, Nemecko – prvý koncertný majster (1965 – 1966), Sveriges Radio Stockholm, Švédsko – prvý koncertný majster (1966 – 1968) a Gürzenich-Orchester der Stadt Köln, Nemecko – prvý koncertný majster (1967 – 1990).

Ako pedagogický i umelecký poradca pôsobil v nemeckých orchestroch: Siegerlandorchester v Hilchenbachu (1971 – 1983), Bayer Sinfoniker Leverkussen (1972 – 1977) a Rheinisches Kammerorchester Köln (1977 – 1981).

V rokoch 1951 – 1965 na VŠMU v Bratislave pripravil do praxe 15 absolventov (o. i. skladateľ Ladislav Kupkovič). Súkromne učil Grétu Hrdú, Igora Špitku, Bohumila Urbana. V rokoch 1951 – 1956 bol asistentom v triede komornej hry Štefana Németha-Šamorínskeho na VŠMU, od roku 1956 vyučoval na VŠMU ako odborný asistent a zástupca docenta hru na husliach ako hlavný predmet. V Kolíne nad Rýnom pôsobil na Rheinische Musikschule a vychoval tu ako aj privátne spolu 80 žiakov (napr. Boris Kucharský pôsobiaci v Mníchove – syn významného slovenského tenoristu Andreja Kucharského). Ako lektor husľových majstrovských kurzov bol pozvaný do švédskeho Rünö (1966 – 1968), do Piešťan (1992 a 1993), Žiliny (1991), nemeckého Weikersheimu (1993), maďarského Debrecenu (1996), rakúskeho Grazu a v rokoch 1996 – 1999 bol konzultantom Letných kurzov komornej hudby v Žiline. Bol členom medzinárodnej poroty súťaže Stephan Ruha (Rumunsko – Satu Mare), súťaže „Gradus ad Parnassum“ v rakúskom Innsbrucku (2001), medzinárodnej súťaže Jaroslava Kociána v Ústí nad Orlicí (2002) i v estónskom Talline (2002).

Od roku 1974 je členom Európskeho združenia učiteľov sláčikových nástrojov (ESTA), v rokoch 1990 – 1999 bol členom celoeurópskeho vedenia (Central Board). Pre toto združenie viedol rad prednášok a seminárov doma i v zahraničí (Freiburg, Berlín, Stockholm, Bern, Viedeň, Trieste, Hannover, Kolín nad Rýnom, Budapešť). Z jeho iniciatívy sa v roku 1991 prikročilo k založeniu slovenskej sekcie ESTA, ktorá funguje od roku 1992. Je stálym členom jej vedenia, v rokoch 1995 – 2003 vykonával funkciu prezidenta. Od roku 2004 je viceprezidentom slovenskej sekcie ESTA. Je tiež členom predstavenstva Asociácie učiteľov hudby Slovenska.

V súčasnosti sa ťažisko aktivít Mikuláša Jelinka orientuje na pedagogickú, metodickú a organizátorskú činnosť.

„Popredná osobnosť súčasného slovenského interpretačného umenia. Za dlhoročnej praxe v telesách sa oboznámil s rozsiahlym symfonickým i operným (119 titulov) repertoárom. Ako sólista uvádzal kľúčové i ďalšie opusy všetkých hudobných epoch, vrátane tvorby XX. storočia. Uviedol (1961) československú premiéru 1. Koncertu pre husle a orchester Dmitrija Šostakoviča, aj Koncertu č. 2 Bélu Bartóka. Kritiky vyzdvihovali citlivý prístup, širokospektrálny výraz, osobitú lyriku, s ktorou dominoval aj na svojich posledných vystúpeniach.“ (Vladimír Čížik)