Konštantín Hudec

Prof. Konštantín Hudec bol slovenský hudobný vedec, pedagóg, publicista a organizátor hudobného života. Bol absolventom prof. Dobroslava Orla a bol jedným zo zakladateľov a spolutvorcov modernej slovenskej hudobnej vedy.

Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PhDr.) odišiel študovať do Regensburgu a Mníchova k prof. Sandbergerovi. Zameral sa tu najmä na výskum hudobnej kultúry v 16. a 17. storočí.

V rámci svojich zahraničných ciest sa presunul aj do Budapešti, kde v archívoch a knižniciach vyhľadával pramene k dejinám slovenskej hudby.

V roku 1938 sa v Bratislave habilitoval dielom Ján Levoslav Bella (rovnomenné ako to,ktoré napísal o Bellovi Orel) a po odchode Dobroslava Orla bol až do svojej predčasnej smrti vedúcim katedry hudobnej vedy.

Konštantín hudec sa venoval najmä histórii slovenskej hudby: Kremnickí trubači (1937), Vývin hudobnej kultúry na Slovensku (1940), Hudba v Banskej Bystrici do 19. storočia (1941); a slovenskej ľudovej piesni: Slovenská ľudová pieseň (1949), Slovenské ľudové piesne I. (1950).

,,Vyhľadával po archívoch, múzeách a knižniciach pramene a dokumenty pre lepšie poznanie minulosti našej hudby a temer jediný putoval do našich obcí za živým folklórom.”

(R. Rybarič, In Slovenská hudba, 1961)

Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti Konštantín Hudec istý čas stál aj na čele Štátneho ústavu pre  ľudovú pieseň (ŠÚĽP) v Štátnom slovenskom ústrednom archíve a rovnako sa venoval aj publicistickej práci. Prednášal v bratislavskom rozhlase a prispieval hudobnými referátmi a štúdiami do časopisov Elán, Slovenský rozhlas, Kultúra a iné.