-
1924 – 1928
štúdium na meštianskej škole, Rožňava
-
1928 – 1932
štúdium na československom štátnom reálnom gymnáziu, Rožňava
-
1932 – 1937
štúdium hudobnej vedy, slavistiky, dejín a maďarskej filológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, dizertačná práca Hudobné pamiatky vo františkánskych kláštoroch na východnom Slovensku (PhDr.)
-
1937 – 1942
pracoval ako dočasný profesor československej Obchodnej akadémie v Bratislave
-
1938 – 1943
hudobný referent časopisu Slovák
-
1943 – 1946
riaditeľ Hudobnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave (dnes SAV)
-
1941 – 1944
študijný pobyt vo Viedni, kde sa habilitoval prácou Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias až do reformácie (1944, doc.)
-
1946
získal titul čestný profesor na Univerzite vo Viedni (Universität Wien); 1972 – 1977 riadny profesor na Katedre pre výskum stredoveku so zvláštnym zreteľom na staršiu historickú hudobnú vedu
-
1952
spoluzakladateľ Rakúskej Chopinovej spoločnosti (neskôr Medzinárodná Chopinova spoločnosť vo Viedni)
František Zagiba bol slovenský muzikológ, hudobný historik a slavista. Bol súčasťou prvej generácie hudobných vedcov, ktorí študovali u zakladateľa Ústavu pre hudobné dejiny (dnes Katedra muzikológie) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Dobroslava Orla. Vzdelanie získal aj v oblasti hungaristiky a slavistiky. Počas života zastával viaceré vedúce funkcie.
Od roku 1937 bol členom novozriadenej komisie a pracovnej skupiny na výskum maďarského etnika a slovensko-maďarských vzťahov v duchu modernej lingvistiky v rámci maďarského seminára pri Univerzite Komenského a Učenej spoločnosti Šafárikovej.
V roku 1943 sa stal prvým riaditeľom Hudobnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave. Od roku 1946 pôsobil vo Viedni a svoje muzikologické práce v nemčine publikoval pod menom Franz Zagiba. ,,Svojím muzikologickým dielom aj účinkovaním reprezentuje tak Zagiba slovenskú aj rakúsku muzikológiu." (Jana Lengová, 2012)
František Zagiba prispel k rozvoju slovenskej muzikologickej inštitucionálnej základne, aj samotného vedného odboru.
Venoval sa širokému záberu tém, od výskumu ľudovej tradície, hudobnej regionalistiky, až po slavistické štúdie, v ktorých sa zameriaval na staršie slovanské hudobné dejiny v stredoeurópskom kontexte a niektoré významné osobnosti slovanskej hudby 19. storočia. Zagibovou profilovou syntetickou prácou sú Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias až do reformácie (1943), ktorou sa o rok neskôr habilitoval vo Viedni.
Zagiba sa podieľal na mnohých výskumných projektoch, ako napríklad Das tschechische und slowakische Musikschaffen zwischen den beiden Weltkriegen (Tvorba českej a slovenskej hudby medzi dvoma svetovými vojnami, 1955) a Die Anfänge der Christianisierung in Mähren und der Slowakei (Počiatky kresťanstva na Morave a na Slovensku, 1962). Okrem toho pracoval aj na mikrofilmovej zbierke najvýznamnejších starších hudobných pamiatok z územia dnešného Rakúska.
V rokoch 1971 až 1973 bol prezidentom Rakúskej Chopinovej spoločnosti (neskôr Medzinárodná Chopinova spoločnosť vo Viedni), ktorú spoluzakladal a bol tiež editorom edičného radu Chopin-Jahrbücher. Bol tiež členom Viedenskej katolíckej akadémie a ako zakladateľ a generálny sekretár sa podieľal aj na činnosti ústavu Institutum Salisburgo-Ratisbonense Slavicum. V rokoch 1963 a 1967 organizoval kongresy slavistickej histórie – Congressus historiae Slavicae Salisburgensis.
František Zagiba získal viacero vyznamenaní: rytierskeho kríža komtúra pápežského Rádu svätého Silvestra (Ordo Sanctus Silvestri Papae, 1970), Ordre du Mérite en faveur de la Culture Polonaise a striebornej medaily Československej spoločnosti medzinárodných vzťahov.