Ferdinand Klinda

Svojou mnohostrannou aktivitou i dosiahnutými výsledkami patrí Ferdinand Klinda k výnimočným osobnostiam slovenskej kultúry. S jeho menom sa spája rozvoj organového umenia na Slovensku v celej jeho šírke a zároveň systematické úsilie o jeho komplexné uchopenie ako dôležitej súčasti hudobnej kultúry. V období, keď bol organ vnímaný iba v spätosti s priestormi kresťanských cirkví a ideologicky odmietaným nástrojom, zaslúžil sa nielen o etablovanie organa ako koncertného nástroja v našom hudobnom živote, ale aj o výchovu niekoľko generácií kvalitných organistov, výstavbu nových a záchranu historicky cenných organov, zavedenie koncertných cyklov organovej hudby, ako aj o teoretické zakotvenie tejto oblasti umenia odbornou literatúrou a pedagogickým úsilím. Brázda Klindovej činnosti svojim rozsahom i dosahom presiahla hranice jedného odboru a má miesto v dejinách slovenskej hudobnej kultúry.

Ako koncertný umelec i odborník patrí k reprezentantom svojho nástroja v medzinárodnom kontexte. Rozvinul bohatú sólistickú činnosť na domácich i zahraničných pódiách – európskych i zámorských (USA, Hongkong, Japonsko, Korea, Austrália), ktorú spájal s odbornými prednáškami a seminármi. Účinkoval na významných hudobných festivaloch doma i v zahraničí (ako napr. Pražská jar, Wiener Festwochen, Festival Estival de Paris, Settimana di Monreale, Bachfest Leipzig, Bachfest Graz, Festival Varna, Zenei Hetek Budapest, Dubrovnícky festival, Festival George Enescu Bukurešť, festivaly v Moskve, Berlíne, Varšave, v Ríme, Palerme, Melbourne, St. Albans a iné).

Vystupoval s radom slovenských i zahraničných hudobných telies (napr. Orchester Radio Baden-Baden, Berliner Symphoniker, Česká filharmonie, FOK, Bruckner Orchester Linz, Drážďanská filharmónia, Philharmonisches Orchester Gelsenkirchen, Gewandhausorchester Leipzig, MDR Leipzig, Helsinská – Katovická – Krakovská filharmónia, Hessiches Rundfunk-Orchester, Moskovská – Zagrebská – Varnianska, Vilniuská filharmónia, Osaka Philharmonic a ď.). Spolupracoval s poprednými domácimi a zahraničnými dirigentmi (napr. Peter Herman Adler, Karel Ančerl, Takashi Asahina, Roberto Benzi, Serge Baudo, Ernst Bour, Meredith Davis, Dean Dixon, Juozas Domarkas, Antal Dorati, János Ferencsik, Günther Herbig, Horst Neumann, Nanse Gum, Arvid Jansons, Zdeněk Košler, Jaroslav Krombholc, György Lehel, Lovro von Matačič, Kurt Masur, Václav Neumann, Libor Pešek, Mario Rossi, Gennadij Roždestvenskij, David Shallom, Miles Morgan, Bohdan Wodiczko, Václav Smetáček, Otakar Trhlík, Marcello Viotti, a ď.).

Repertoár Ferdinanda Klindu obsahuje diela organovej literatúry od konca renesancie až po súčasnosť. Uvádzal slovenskú organovú tvorbu 20. storočia, inšpiroval slovenských skladateľov k napísaniu nových diel pre organ a niekoľko z nich aj premiéroval (Burlas, Grešák, Hrušovský, Jurovský, Kardoš, Malovec, Németh-Šamorínsky, Suchoň, Zeljenka). Zredigoval a pripravil na vydanie dva zväzky dovtedy nevydaných slovenských organových skladieb (1957, 1964). Súčasťou jeho repertoáru boli aj staršie skladby objavené v zborníkoch a archívoch na Slovensku.

Veľkú časť svojho repertoáru nahral Ferdinand Klinda pre rôzne domáce a zahraničné nosiče, rozhlasové a televízne stanice a film. Viaceré jeho koncerty boli vysielané naživo.

Propagoval tvorbu svojho dlhoročného priateľa, francúzskeho skladateľa Oliviera Messiaena. Sám i prostredníctvom svojich absolventov sa zaslúžil o súborné predvedenie Messiaenovej organovej tvorby v Bratislave (1988). Ako prvý interpretoval Messiaenove diela nielen na Slovensku, ale v celom bývalom východnom bloku. Je medzinárodne uznávaným znalcom tvorby tohto autora.

Dlhoročné pedagogické pôsobenie Ferdinanda Klindu je späté s Vysokou školou múzických umení v Bratislave. Vychoval rad organistov, ktorí získali víťazstvá a ocenenia na medzinárodných súťažiach, osvedčili sa na domácich aj zahraničných pódiách, resp. pôsobia ako pedagógovia (o. i. Emília Dzemjanová, Katarína Hanzelová, Zuzana Janáčková, Eva Kamrlová, Katarína Lelovičová, Ján Vladimír Michalko, Klement Rečlo, Peter Reiffers, Vladimír Rusó, Zlatica Koričánska, Milada Mesíková, Mário Sedlár, Imrich Szabó, Beata Štefánková, Bernadetta Šuňavská, Štefan Ternóczky, Anna Zúriková-Predmerská, aj viacerí zahraniční organisti). Ferdinand Klinda sa zaslúžil o ochranu a propagáciu vzácnych historických organov na Slovensku a v spolupráci s vydavateľstvom OPUS zdokumentoval zvuk historických nástrojov rôznych regiónov. Je aj autorom dispozícií pri stavbe viacerých koncertných organov na Slovensku (v Koncertnej sieni Slovenského rozhlasu, na Bratislavskom hrade, v Dome umenia v Piešťanoch i v Dome umenia v Žiline, na VŠMU).

Skúsenosti z početných koncertov, kontaktov s nástrojmi v zahraničí a teoretické vedomosti využil v rade publikácií (odborné knihy, články, štúdie, vydania a revízie skladieb), ktoré vychádzali doma aj v zahraničí. 

Popri povolaní umelca a lekára (bol aj autorom, resp. spoluautorom štúdií z problematiky hematológie) zastával rad funkcií – v bývalom Zväze skladateľov a koncertných umelcov, viedol programovú komisiu Bratislavských hudobných slávností, atď.

Ferdinand Klinda často zasadal v porotách významných svetových organových súťaží, viedol medzinárodné interpretačné kurzy (v Poľsku, Taliansku, na Ukrajine, v Nemecku, Fínsku, USA) a prednášal.