-
1923 – 1927
štúdium na Učiteľskom ústave v Modre
-
1927 – 1945
učiteľ v Poľnom Kesove, v Šuranoch, Devínskej Novej Vsi a Bratislave; 1939 – 1945 riaditeľ a školský inšpektor v Bratislave
-
1938 – 1943
štúdium hudobnej vedy a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave; 1944 získal titul PhDr., dizertačná práca Hudba a hudobnosť v spoločnosti – Pokus o sociologické zdôvodnenie hud. výchovy
-
1939 – 1946
dirigent Akademického speváckeho združenia a robotníckeho spevokolu Tatran v Bratislave
-
1945 – 1948
prednosta oddelenia pre kultúrne styky so zahraničím na Povereníctve školstva, vied a umení
-
1948 – 1950
vedúci úradník a suplent hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
-
1953 – 1957
pracovník Syndikátu slovenských skladateľov (SSS)/ Zväzu slovenských skladateľov (ZSS)
-
1957 –1961
redaktor mesačníka Slovenskej hudby; 1957 – 1958 šéfredaktor
-
1961 – ?
riaditeľ Slovenského hudobného fondu (SHF)
-
1961 – ?
externý pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave; od 1972 docent hudobnej pedagogiky
-
1967 – ?
docent na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty v Trnave; od 1969 na Katedre hudobnej výchovy; od 1970 vedúci katedry
Doc. dr. Jozef Šamko, CSc. bol slovenský muzikológ, hudobný pedagóg, redaktor, publicista, zbormajster a vedúca osobnosť hudobného života. Jeho vedecká aj praktická činnosť boli späté najmä s hudobnou pedagogikou a sociológiou.
Po ukončení štúdia na učiteľskom ústave v Modre (Emil Hula, Jan Šoupal) pracoval niekoľko rokov ako učiteľ v Poľnom Kesove, v Šuranoch, Devínskej Novej Vsi a nakoniec v Bratislave, kde pôsobil aj ako školský inšpektor a riaditeľ.
V rokoch 1938 až 1943 študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave u Dobroslava Orla a Jirka Nováčka.
Šamko bol zanietený zbormajster a popri svojej pedagogickej činnosti zakladal a viedol spevácke krúžky. V rokoch 1939 až 1946 bol dirigentom Akademického speváckeho združenia a robotníckeho spevokolu Tatran v Bratislave.
Následne zastával viaceré organizačné funkcie od prednostu pre kultúrne styky so zahraničím na Povereníctve školstva, propagačného referenta Zväzu slovenských skladateľov, tajomníka a spoluorganizátora Spoločnosti pre hudobnú výchovu či riaditeľa Slovenského hudobného fondu.
Bol aktívny na aj poli publicistickej tvorby a vedeckého bádania. Zaoberal sociologickými otázkami a témou vzťahu hudobnosti a spoločnosti. V roku 1943 organizoval sociologický výskum hudobnosti na základe dotazníkov a svoje poznatky publikoval v knihe Hudba a hudobnosť v spoločnosti (1947).
Zaujímal sa o osobnosť Jána Ámosa Komenského (1942), na základe čoho presadzoval nutné vysokoškolské vzdelávanie pre budúcich pedagógov. Vydal tiež monografie o skladateľoch Jánovi Cikkerovi (1955), Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskom (1965) a taktiež o pedagógovi Františkovi Otovi Matznauerovi.
Ako redaktor prispieval do slovenských novín a časopisov – Sociologický zborník, Hudební rozhledy, Slovenská hudba, Kultúrny život, Pravda, Práca, Ľud, Jednotná škola ai.
V roku 1957 stál pri vzniku prvého hudobného mesačníka u nás, Slovenská hudba, v ktorom pôsobil aj ako šéfredaktor.
Od roku 1961 bol Jozef Šamko riaditeľom Slovenského hudobného fondu.
„SHF pod jeho vedením rozvinul vydavateľskú činnosť, rozšíril propagáciu slovenskej hudby v zahraničí, zvýšil pozornosť k maldým skladateľom, vypísal pravidelné ročné ceny J. L. Bellu a M. Schneidera.Trnavského." (Československý hudební slovník osob a institucí, svazek druhý M-Ž, s. 677)
Dôležitou kapitolou v Šamkovom živote bolo poslanie vysokoškolského pedagóga, pričom pôsobil na všetkých úrovniach hudobného školstva. Od roku 1961 externe vyučoval na Vysokej škole múzických umení a neskôr pôsobil aj na Pedagogických fakultách v Bratislave a v Trnave.
Zúčastnil sa medzinárodného kongresu pre hudobnú výchovu v Prahe v roku 1936 a organizoval celoštátny Kongres pre ľudovú pieseň v júni 1938 v Bratislave a v Trenčianskych Tepliciach.