Zoltán Hrabussay

JuDr. Zoltán Hrabussay bol klavirista, hudobný historik, publicista, odborný archívny pracovník, organizátor hudobného života a člen Beethovenovej a Chopinovej spoločnosti v Československu. 

Vyštudoval gymnázium v Ružomberku, právo na Univerzite Komenského v Bratislave a hodiny klavíra navštevoval u Jozefa Chládka, Frica Kafendu, Romana Veselého a Štefana Németha-Šamorínskeho. Neskôr absolvoval hru na klavíri na pražskom Konzervatóriu. Hudobnovedné vzdelanie získal u Dobroslava Orla na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Prahe u Jaroslava Řídkého. 

Do roku 1955 bol aktívnym koncertným umelcom v Bratislave, ale aj mimo nej. V 20. rokoch často hrával  v Dolnom Kubíne. Sústredil sa najmä na diela Beethovena, Hummela, Rubinštejna a staršiu slovenskú klavírnu tvorbu, no jeho repertoár zahŕňal aj Bachove a Mozartove klavírne koncerty a kompozície Chopina, Liszta, Bartóka či Albéniza. Hrabussay pravidelne nahrával aj v rozhlase. Jeho aktívny kontakt s hudbou sa prirodzene pretavil do teoretického záujmu. 

Po ukončení štúdia pracoval ako advokátsky koncipient u Dr. Nádašiho v Bratislave a na Najvyššom súde. Neskôr bol zamestnaný na Magistráte hlavného mesta Bratislavy a od roku 1952 pôsobil v Archíve mesta Bratislavy, kde sa venoval spracovávaniu a výskumu hudobných pamiatok.  

Ako jeden z prvých hudobných vedcov sa Zoltán Hrabussay zaoberal hudobnou históriou Bratislavy a jej prepojeniami s významnými osobnosťami kultúrneho diania. Napísal napr. odborné štúdie Joseph Haydn a Bratislava (1959), Franz Liszt a Bratislava (1961) či Béla Bartók a Bratislava (1961). Vo svojom bádaní sa zameral aj na bohatú korešpondenciu Batkovej pozostalosti. 

Hrabussay bol tiež iniciátorom výskumu hudobného nástrojárstva v Bratislave.

„Naplno sa však ,bratislavské´ témy začali spracovávať až od šesťdesiatych rokov minulého storočia a prvými aktívnymi bádateľmi v tomto smere boli Zoltán Hrabussay, Marie Tarantová, neskôr sa do výskumu zapojila Ľuba Ballová, Richard Rybarič a ďalšie generácie hudobných historikov." (Jana Kalinayová-Bartová, In: Malé osobnosti veľkých dejín, veľké osobnosti malých dejín. Hudba v Bratislave. Príspevky k hudobnej regionalistike, 2021, s. 8)

Ako hudobný kritik prispieval do viacerých slovenských novín, okrem iného aj časopisov Hudobný život a Slovenská hudba a pravidelne sa zúčastňoval muzikologickách sympózií ako referent. 

„Kvality, ktorými prispel k jeho rozvoju [hudobného života, pozn. red.], najmä ku spestreniu, obohateniu a doplneniu obrazu o hudobnom živote Bratislavy v starších obdobiach, zaručujú mu trvalé miesto v zozname fundovaných a zanietených historikov, publicistov i organizátorov hudobného života." (-zm-, In: Hudobný život, 1976)