Ladislav Galko

Ladislav Galko bol slovenský etnomuzikológ, dirigent, pedagóg, organizátor a publicista pôsobiaci vo vedeckej, archívnej a osvetovej oblasti.

Galko bol jedným z prvých slovenských nástrojových odborníkov, organológov, ktorý vybudoval hudobno-ikonografický archív tvorený tisíckami nástrojových fotografií. Spracovával slovenské hudobné pramene, najmä z 19. storočia, v Literárnom archíve Matice Slovenskej a taktiež usporiadal a skompletizoval jeden z najhodnotnejších hudobných archívov 19. storočia, archív Slovenského spevokolu.

„Jeho práca sa dotýkala dedičstva našej národnej hudobnej minulosti, ktoré vedel preniesť do aktuálnej podoby súčasnosti.” (Oskár Elschek, HŽ 1987, č. 21, s. 7)

Počas práce v Ústredí hudobných krúžkov na Slovensku v Matici slovenskej mal na starosti kultúrno-osvetovú a organizačnú činnosť – zakladal a podporoval spevokoly, hudobné krúžky, malé orchestrálne súbory a ďalšie miestne hudobné aktivity, poskytoval im notový materiál, organizoval súťaže, prehliadky a koncerty amatérskych hudobníkov, zabezpečoval metodické vedenie pre dirigentov, učiteľov hudby a vedúcich súborov, spolupracoval s kultúrnymi domami, školami a regionálnymi osvetovými zariadeniami a dokumentoval ľudový a amatérsky hudobný život. 

V rámci tejto praxe využil aj svoje skladateľské schopnosti. Pre potreby estrádnych orchestrov sám často inštrumentoval ľudové a sovietske piesne. Komponoval tiež detské piesne, ktoré publikoval v časopise Naša práca a zhudobnil verše Márie Rázusovej-Martákovej Na veselej posiedke (1956).

V rámci svojej edičnej práce do tlače pripravil Ľudové piesne z Liptova a Oravy podľa zbierky Jánosa Czupru (1958) a reedíciu najrozsiahlejšej a najcennejše slovenskej piesňovej zbierky Slovenské spevy z 19. storočia. 

Ladislav Galko bola aj aktívnym hudobníkom a pôsobil ako dirigent Ľudového spevokolu učiteľov Slovenska v Žiline v rokoch 1951 až 1953. 

Písal články o hudobných súboroch a dejinách hudobných nástrojov do časopisu Hudba-spev-tanec a Ľudová tvorivosť (1949/51, 1956).

„Hudobná prax a hudobná teória tvorili pre Ladislava Galka vždy jednotu, rovnako osvetová, vedecká, zberateľská, bádateľská aktivita ho viedla celým životom." (Oskar Elschek, In: Hudobný život, 1987, č. 21, s. 7)