Sk

En
Hudobné centrum

  • 1965 – 1972

    Konzervatórium v Bratislave (klarinet – Jaroslav Jakoubek a Edmund Bombara)

  • 1972 – 1976

    VŠMU (Edmund Bombara)

  • 1968 – 1977

    člen orchestra súboru Lúčnica

  • 1977 – 1978

    Vojenský umelecký súbor

  • 1976 – 1984

    orchester Novej scény v Bratislave

  • od 1978

    vedúci súboru Quatro soli da camera

  • 1994

    zakladateľ Bratislavského klarinetového kvarteta, príležitostné vystupovanie v iných súboroch

  • 1973 – 1983

    externý pedagóg hry na dychových nástrojoch (1983 – 1990 riaditeľ) ZUŠ v Stupave

  • od 1988

    zakladateľ a lektor každoročných Seminárov pre učiteľov hry na klarinete v Modre

  • od 1990

    dodnes pedagóg hry na klarinete a vedúci dychového odboru na Konzervatóriu v Bratislave (vedenia Školiaceho strediska ako vyústenie jeho metodických a organizačných skúseností)

  • od 2004

    externý pedagóg predmetov Didaktika a metodika klarinetu a Vyučovacia prax hry na klarinete na VŠMU

  • od 2002

    predseda Združenia učiteľov hry na klarinete a saxofóne

  • od 1992

    člen výboru Slovenskej hudobnej spoločnosti

  • člen i predseda porôt národných súťaží (Súťaž slovenských konzervatórií, Detský hudobný festival Jána Cikkera v Banskej Bystrici, Čarovná flauta v Nižnej na Orave, Zahrajže nám píšťalôčku v Nových Zámkoch) i medzinárodných porôt (Talent roka v Prahe)

Ako sólista a komorný hráč sa prezentoval najmä pri interpretácii súčasnej slovenskej i českej tvorby (v jeho repertoári má domáca tvorba a jej mnohé premiéry vedúce postavenie). Angažoval sa aj ako zakladateľ a umelecký vedúci komorných ansámblov.  Okrem vystúpení na Slovensku koncertoval v Čechách, Nemecku, Maďarsku, Rakúsku, Poľsku, Taliansku a USA.

 

„Kritika postrehla v Drličkovej hre popri vyspelej hráčskej technike isté prvky klasickej striedmosti, vyrovnanosti. To sa premieta do voľby náležitého tempa skladieb, kultivovaného tónu, detailne premysleného formovania kantilény, diferencovaných koloristických nuáns. Ťažisko jeho vkladu do vývoja slovenskej hudby spočíva v pedagogickej činnosti (organizačné zásluhy, metodické aktivity) a v podnecovaní vzniku a propagácii slovenskej tvorby s účasťou klarinetu.“

(kol.: Slovník slovenského koncertného umenia III., Hudobné centrum, Bratislava 2005, s. 69 – 70)

x