-
1942 – 1947
štúdium na Pražskom konzervatóriu (hra na kontrabas)
-
1945
dirigoval spevokol železničiarov v Plzni
-
1948
dirigoval komorný orchester Collegium musicum v Prahe
-
1948
získal titul PhDr. na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (hudobná veda), dizertačná práca: Koleda v Čechách ve středověku
-
1952 – 1963
tajomník hudobno-vedeckej sekcie Zväzu slovenských skladateľov
-
1950 – 1955
externe prednášal na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
-
1951 – 1956
riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV
-
1956(?) – 1961
vedúci redaktor symfonickej hudby Československého rozhlasu v Bratislave
-
1961 – 1962
hlavný redaktor hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave
-
1962 – 1987
riaditeľ Konzervatória v Bratislave
-
1972 – 1987
šéfredaktor časopisu Hudobný život
-
1976 – 1987
poslanec Federálneho zhormaždenia, predseda kultúrneho výboru
Dr. Zdenko Nováček, CSc. bol československý muzikológ, pedagóg, hudobný redaktor, organizátor hudobného života a verejný činiteľ.
Pochádzal z Plzne, kde študoval na mužskom učiteľskom ústave (hudobné predmety ho učil pedagóg a skladateľ Josef Bartovský). Ďalšie hudobné vzdelanie získal na Pražskom konzervatóriu a Karlovej univerzite a od roku 1949 žil a pôsobil v Bratislave.
Istý čas bol Zdenko Nováček riaditeľom Ústavu hudobnej vedy SAV a neskôr vedúci redaktor symfonickej hudby a hlavný redaktor hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave.
Ako zástanca marxisticky orientovaného myslenia sa zaoberal hudobnou estetikou a (česko)slovenskou hudobnou tradíciou. Svoje názory zhrnul v dvoch publikáciách Úvod do štúdia estetiky (1952) a Kapitoly z hudobnej estetiky (1982). Zvlášť sa zameriaval na históriu robotníckeho speváckeho hnutia na Slovensku, na významné osobnosti späté s históriou Bratislavy (Liszt, Beethoven, Mozart, Hummel, Rubinštejn) a na hudobné rezidencie na západnom Slovensku. Medzi jeho najpopulárnejšie knižné tituly patria Hudobné pamiatky Bratislavy : sprievodca po hudobnej Bratislave minulosti a dneška (1966).
Napriek rozsiahlej vedeckej, populárno-náučnej a publicistickej tvorbe spočíva ťažisko Nováčkovej činnosti v zastávaní rôznych vedúcich a straníckych funkcií. V roku 1962 sa stal Zdenko Nováček riaditeľom Konzervatória v Bratislave a na tejto pozícii zostal až do konca svojho života. Od roku 1976 bol zároveň šéfredaktorom časopisu Hudobný život.
,,Mal rád mladých ľudí, s nadšením sledoval ich výsledky na 'svojej' škole, ktorú pomáhal budovať a doviesť na vysoký odborný, ľudský, ale aj materiálny potenciál.” (T. Ursínyová, In: Večerník, Bratislava, 18.8.1987)
Už od svojho príchodu do Bratislavy bol aktívnym členom Zväzu slovenských skladateľov a zastával aj iné vyššie funkcie. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia a predsedom kultúrneho výboru Snemovne národov, rovnako ako aj členom rôznych odborných komisií a poradných zborov (poradný zbor SĽUK-u, redakčná rada časopisu Slovenská hudba, Kultúrna komisia spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov, poradný zbor SND či poradný zbor Mestského múzea v Bratislave).
Bol tiež členom zahraničných hudobno-vedeckých a hudobných spoločností ako Internationale Gesellschaft für Musikwissenschaft, Gesellschaft für Musikforschung, Neue Bachgesellschaft, G. F. Händel Gesellschaft či Internationale R. Strauss Gesellschaft.