-
1927 – 1929
Hudobná škola Matice českej v Moravskej Ostrave (husle)
-
1929 – 1933
Konzervatórium v Prahe (kompozícia – Rudolf Karl, dirigovanie – Pavel Dědeček, husle – Rudolf Reissig)
-
1929 – 1934
zbormajster robotníckeho spevokolu Slavoj v Prahe
-
1933 – 1934
Majstrovská škola pražského konzervatória (kompozícia – Josef Suk, dirigovanie – Václav Talich)
-
1934 – 1935
dirigent súborov v Sriemskej Mitrovici a Belehrade, súčasne hudobný pedagóg na gymnáziu v Sriemskej Mitrovici v Juhoslávii
-
1935 – 1936
štúdium kompozície u Aloisa Hábu
-
1935 – 1939
zbormajster a dirigent viacerých zborov a orchestrov (Tovačovský zbor, Křižkovský zbor, orchester firmy Odkolek, Sokolská filharmónia, rozhlasové orchestre v Prahe, Bratislave a Ostrave)
-
1939 – 1940
štúdium dirigovania u Clemensa Krausa v Salzburgu a v Berlíne
-
1940 – 1941
korepetítor operného divadla v Salzburgu
-
1942 – 1944
korepetítor, člen orchestra a dirigent Národného divadla v Belehrade, súčasne korepetítor v Salzburgu
-
1945 – 1946
zbormajster a dirigent opery SND
-
1946 – 1947
vedúci súboru Tatran
-
1947 – 1950
umelecký vedúci súborov ĽUT Povereníctva pôšt
-
1950 – 1954
umelecký vedúci Bratislavského robotníckeho kultúrneho kolektívu
-
1952 – 1954
vedúci programového oddelenia Hudobnej a artistickej ústredne v Bratislave
-
1954 – 1956
riaditeľ hudobnej školy v Skalici
-
1956 – 1957
riaditeľ hudobnej školy v Pezinku
-
1957 – 1979
riaditeľ Ľudovej školy umenia na Štefánikovej ulici v Bratislave
"Celoživotné dielo Kowalského naznačuje jeho vzťah k umeleckej výchove mládeže. Tejto svojej záľube sa venoval už v rokoch štúdií v Prahe a táto náklonnosť ovplyvnila aj orientáciu jeho tvorivej činnosti. Patrí medzi skladateľov s najväčším počtom skladieb pre deti. Z celkového počtu asi dvesto skladieb venoval takmer polovicu deťom a mládeži a ako pedagóg a organizátor hudobného školstva založil na pôde školy v Bratislave žiacky orchester, ktorý udržoval kontakty s podobnými telesami aj v zahraničí.
Po stránke hudobno-výrazovej sa Kowalski usiloval o syntézu tradičných postupov s modernejšie chápanou harmonickou štruktúrou, stavanou aj na dvanásťtónovom rade, avšak bez výrazného systematického prístupu. Hudobnú reč Kowalského charakterizuje priezračná tonalita, postupne rozširovaná a vystupňovaná až do polytonálnych štruktúr. Vždy rešpektuje požiadavku jasnej melodiky, pevného rytmu a bohatej inštrumentácie, ktorá farbitosťou pripomína jeho výtvarné cítenie. Jeho vyspelé, majstrovsky tvarované dielo možno právom pokladať za prínos v slovenskej hudobnej kultúre. Dokumentuje to obľuba jeho tvorby: opera Rozprávka pri praslici pre deti dosiahla na viacerých javiskách vyše sto repríz."
(PALOVČÍK, Michal: Július Kowalski. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 151.)