{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p style=\"margin-bottom: 0cm;\"><em>Sláčikové </em><em>kvarteto </em><em>č. 2, </em><em>RE-MI </em>je skladbou, ktorá vznikala postupne a dlho. Jej prvá podoba vznikla v roku 2004 a takto zaznela v roku 2006. Potom sa začala náročná a zdĺhavá revízia hudobných situácií, pretože som s tým jednoducho nevedel byť spokojný. Teraz, keď pokladám problém kvarteta za vyriešený, viem celkom presne, že išlo o problém technický – ešte nikdy predtým som sa nepokúsil o takýto druh harmonického koncentrátu, ktorý ovláda celý hudobný proces, napredujúci len vďaka stavu akoby veľkého atmosférického tlaku... hustota harmonických zmien odrazu nie je určovaná motivickou alebo tematickou prácou, ale rozličným typom striedania kolíznych situácií binárneho sveta disonancií a konsonancií – od tých najprudších až po plazivé, ba až statické. Niet akordov, kadencií, harmóniou určovanej proporcionality, ostali len intervaly, vzťahy medzi tónmi – hudba plynie takpovediac chvením intervalovej ambivalencie, pripomína akýsi hudobný elektroencefalograf...</p>\r\n<p style=\"margin-bottom: 0cm;\">Kedysi hudobníci hľadali a vynašli techniku, ktorá mala symbolicky zodpovedať ruptúre starého sveta a neodvratnosti novodobej civilizačnej hrôzy – smerujúcej po Wagnerovi a jeho pokusoch vyhnúť sa tonálnej centralizácii až k atonalite expresionistov a dodekafónii, založenej na predpoklade zrovnoprávnenia intervalov. Nikdy som neverilna teoretickú možnosť zrovnoprávnenia intervalov – neexistuje tak isto, ako neexistuje ani rovnoprávnosť vo svete ľudí. Intervaly nikdy rovnaké neboli a deklarovanie ich rovnoprávnosti nenarovná ich prirodzene rozdielnu fyzikálnu dispozíciu. V ich striedaní a umnej práci s nimi v priestore fyzikálne merateľného časuje ukrytá veľká perspektíva,ktorej možnosti neboli ani zďaleka vyčerpané. Využitie týchto možností môže priniesť v hudobnom kontexte relativizáciu ich danej frekvenčnej hodnoty. Muzikopresúra, ktorá pri tejto práci môže vzniknúť, je pre mňa ilustráciou dnešného bezcitného sveta, ktorý ženie človeka do hrozných stereotypov, ubíjajúcich návykov a závislostí, redukujúcich drasticky jeho životné potreby a približujúcich ho čoraz viac k zvieracej prirodzenosti. Hrozná realita priepasti medzi bohatými a chudobnými, nové netušené podoby zla a beznádeje, zvelebovanie technokratického zúfalstva a širokej škály sociálnej nespravodlivosti, splodených buržoáznymi cynikmi, fašistami a beštiálnym boľševizmom východu, priviedla už generáciu Arnolda Schőnberga až na hranicu Entartete Kunst. Od tých čias nás už delí takmer storočie, ale nie som si istý, či sa svet zlepšil. Nuž nech tak, či onak, nemožno hudobníkovi dneška zazlievať, že znovu a znovu trýzni vedomie i ucho poslucháča touto traumou a že sa pokúša objavovať jazyk, ktorým vyjadruje bezmocnosť a smútok nad všetkým utrpením a zlom, čo nás obklopuje.</p>\r\n<p style=\"margin-bottom: 0cm;\">Technika, ktorú som použil pri písaní sláčikového kvarteta č. 2, akoby sa opierala o rozličnú mieru hustoty hudobných quasi \"mikroorganizmov\". Nie je to záblesk žiadnej novej sekty, alebo politického podvodu, ani umeleckého manifestu – je to len pokus o inú organizáciu tónov na troskách postwebernovskej hypertrofickej džungle, ktorej studené žiarenie je stále silné a jeho polčas rozpadu v nedohľadne. Vďaka nej sme však bohatší o skúsenosti z hudby, ktorá je a navždy ostane produktom desivej reflexie a veľkej tvorivej odvahy.</p>\r\n<p style=\"margin-bottom: 0cm;\">Pri žiadnej skladbe som nikdy nepokladal za potrebné hovoriť a tektonike a jej konštrukcii. Teraz by som rád zašiel dokonca ešte ďalej – a to ku kompozičnej metóde. To však – ako dúfam – potrebné nebude, ak poslucháč prijme týchto nehanebných 9 minút, ktoré vymedzujú čas môjho druhého Sláčikového kvarteta. Názov RE-MI preto, lebo základom toho všetkého je veľká sekunda tónov d-e. Sekunda preto, lebo ona je – podľa Garlandiu – základnou stavebnou jednotkou: každý celý tón (hovorí Johannes de Garlandia) môžeme rozdeliť na dva rovnaké poltóny, ako jablko. Možno práve to Adamovo...</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2010, s. 15 – 16.)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                06.10.2004,\n                Súčasné Stredy,\n                UPC, Mlynská dolina,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Albrechtovo kvarteto\n                <br>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                14.10.2010,\n                Pálffyho palác na Zámockej ul.,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Moyzesovo kvarteto\n                <br>Premiéra revidovanej verzie.<br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}