Sk

En
Hudobné centrum

  • 1973 – 1977

    gymnázium

  • 1977 – 1982

    VŠMU (teória hudby), súčasne súkromné štúdium kompozície (Juraj Pospíšil, Dušan Martinček a Ilja Zeljenka)

  • 1984 – 1991

    redaktor hudobnín a kníh o hudbe vydavateľstva OPUS, potom nezávislý edičný a produkčný pracovník v oblasti audiovizuálnych pôvodných umeleckých programov, hudobný režisér (OPUS, Slovenský rozhlas, Slovenský hudobný fond, Žilinský komorný orchester, Rugginenti Editore Milano)

  • od 1988

    externý pedagóg na Hudobnej fakulte VŠMU

  • 1996 – 2003

    interný pedagóg teórie a dejín hudby na VŠMU

  • 1991

    zakladateľ hudobnohistorickej edície Artis musicae monumenta slovaca (AMMS)

  • 1995

    zakladateľ a umelecký vedúci súboru pre renesančnú hudbu Chorus angelorum ensemble

  • 1997 – 2002

    prodekan Hudobnej fakulty VŠMU

  • od 1999

    predseda Rady Slovenskej hudobnej únie a Spolku slovenských skladateľov

  • 2001 – 2004

    člen Správnej rady Vzdelávacej komisie Jana Husa

  • 2002 – 2006

    člen Rozhodcovskej komisie SOZA

  • 1999

    člen festivalového výboru Melos-Étos, člen Slovenskej sekcie ISCM

  • 2000

    autor a realizátor medzinárodného programu EUROMUSE

  • 2001 – 2006

    project leader vzdelávacích programov Cultural Weeks in Florence

  • 2004 – 2005

    manažér Kancelárie grantovej a projektovej spolupráce na Akadémii umení v Banskej Bystrici

  • 2005 – 2008

    dekan Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici

  • od 2012

    rektor Hudobnej a umeleckej akadémie Jána Albrechta v Banskej Štiavnici

Egon Krák sa venuje výskumu a uvádzaniu historickej hudby. Prednášal na hudobných vysokých školách v USA, Taliansku, Fínsku, Francúzsku, Portugalsku a Českej republike.

 

"Krák sa venuje komponovaniu od roku 1982. Jeho skladby zaznievajú na domácich festivaloch i v zahraničí. So súborom Chorus angelorum realizoval prvú časť projektu Cantiones Sacrae (február 1992), v decembri 1996 vydal 2. diel Cantiones Sacrae. Krák sa popri komponovaní venuje aj publikačnej činnosti. Ako teoretik sa zúčastnil viacerých muzikologických konferencií (napr. roku 1993 – Problematika rekonštrukcie hudby Uhroveckej zbierky 1730, 1993 – Glenn Gould – Sense of the Past atď.). Pre potreby súborov špecializujúcich sa na interpretáciu starej hudby realizoval viacero úprav (napr. Hungarici saltus a dionisio I., II., III. – rekonštrukcia skladieb z Uhroveckej zbierky 1730).
V centre Krákovej tvorby stoja vokálno-inštrumentálne a komorné skladby. V komorných skladbách osciluje medzi hudbou programovou a absolútnou. Vo vokálnych dielach uprednostňuje duchovné texty, latinskú a historickú poéziu. Pre túto časť tvorby Kráka je typické úsilie o vyjadrenie duchovnej podstaty zhudobňovaných veršov a citlivé inštrumentačné stvárnenie hudobného procesu. Kombináciou dychových nástrojov, organu, komorného orchestra a detského zboru dosiahol v jednotlivých skladbách pôsobivé účinky. Podobne aj v komorných skladbách pokračuje v línii duchovných inšpirácií, čo sa prejavuje v názve, výbere výrazových prostriedkov a v hudobnom tvarosloví. Krák je dobre oboznámený s históriou hudby a jej štýlovými premenami, uznáva tradičné hodnoty a nebojí sa inšpirovať overenými hudobnými princípmi. Často siaha po jednoduchých postupoch, súčasnú hudbu kombinuje s prvkami historickej hudby. Túto symbiózu využíva na intenzívne skúmanie základných hudobných tvarov, ich možných premien v bode prieniku hudby dneška a minulosti."

(PUŠKÁŠOVÁ, Melánia: Egon Krák. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 157.)

x