{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p>Hudba Sonáty \"v dvoch typicky francúzskych výrazoch\" spája dva výrazové princípy, prenikajúce dejinami francúzskeho umenia. Vznešené a krásne - vážne a pravdivé. Už od čias Ronsardovej Plejády a jeho horúcich snov žije umenie vášňou skutočného života. V umení Talianska síce nájdeme všetko, ale v umení Francúzska objavíme extrakt \"z toho všetkého\". Po vizionároch krásy ako bol Ronsard, príde Boileau, aby nás naučil, čo je norma, pravidlo a poriadok. \"Kto pracuje podľa pravidiel, vytvorí pekné umenie\", znie heslo zo začiatku 17. storočia. Skutočne veľké umenie však pozná opak - kto vytrvalo hľadá vidinu krásneho umenia, tvorí napokon vlastný priestor pre jedinečný druh pravidiel. Pravidlo je strašné slovo - cieľom nie je rešpektovať, ale tvoriť. Umenie v našom storočí pokojne vyjadruje túto herézu jedinečnosti - vážnosť a pravdivosť, tieto výrazové princípy však zostali. Pre umelcov nie je ich rešpektovanie otázkou, umelci ich jednoducho hľadajú.</p><br>\n        <em>(autor, in: bulletin Melos-Étos 1995)</em><br>\n        <br>\n        <p>\n            <strong>Časti diela:</strong><br>\n\n                La gravité\n                \n                <br>\n\n                La vérité\n                \n                <br>\n            </p>\n\n        <br><p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                12.02.1995,\n                Mirbachov palác,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Ján Slávik (vc), Daniela Rusó (pf)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}