Víťazoslav Kubička

"Kubičkova umelecká tvorba predstavuje jednoliatu cestu, na začiatku ktorej stojí osvojovanie si tradície výdobytkov hudby klasikov 20. storočia. Hlavný raný zdroj inšpirácie predstavovala preňho tvorba L. Janáčka a I. Stravinského, no nadväzoval tiež na štýlové znaky a technológiu tvorby I. Zeljenku. Hudobný proces jeho skladieb vyrastá z výrazne rytmicky profilovaných motivických tvarov, ktoré podrobuje úsporným evolučným transformáciám. V tektonickom riešení uprednostňuje ekonomickosť, stručnosť, skratkovitosť, ktoré neraz vyúsťujú do fragmentárnosti. Najbližšie je mu komorné médium (najmä klavír), ktorému ju venovaná prevažná časť jeho tvorby, no v jeho diele nájdeme takisto viacero významných elektroakustických a koncertantných kompozícií. Ťažisko jeho tvorby sa v poslednom období presúva do oblasti piesňovej kompozície. Priamy impulz k hudobnej tvorbe má u Kubičku často mimohudobný charakter a vízie i postupy jeho kompozícií neraz predurčuje svet výtvarného umenia. Kubičkove diela získali viaceré ocenenia, z ktorých najvýznamnejšie je 9. miesto na Medzinárodnej skladateľskej tribúne UNESCO 1981 v Paríži, udelené jeho Fantázii pre flautu a klavír op. 1."

(GODÁR, Vladimír: Víťazoslav Kubička. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 163 – 164.)