-
1862 – 1867
štúdium na gymnáziu v Skalici a zároveň štúdium hudby u Ignáca Kohuta
-
1867 – 1869
štúdium na gymnázium v Revúcej, hra na flaute, klarinete a kontrabase, spev
-
1876
dokončenie stredoškolského štúdia na lýceu v Šoporni maturitou a začiatok dirigentských aktivít
-
1871 – 1897
zamestnanie ako železničný úradník v Budapešti a štúdium kontrabasu a fagotu na Hudobnej akadémii
-
1897
– 1906 spravovanie Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine
-
ca. 1899
spolupráca so spevokolom Tatran
-
1907 – 1918
redaktor Slovenského denníka v Budapešti
-
1919 – 1921
cenzor novín pre správu Slovenska na ministerstve a prekladateľ v Bratislave
-
1921 – 1933
štátny zamestnanec Zemského úradu v Užhorode a predseda miestnej pobočky Matice Slovenskej
Milan Lichard patrí k slovenským hudobným odborníkom začiatku 20. storočia. Bol všestranne nadaný, a zaujímal sa o ľudovú pieseň ako o prirodzenú súčasť dobového hudobného života. Predstavovala preňho predmet najmä upravovateľskej a kompozičnej práce.
Detstvo prežil vo Viedni. Základy muzicírovania si osvojil už v domácom prostredí, v kompozícii sa vzdelával najskôr sám a hudobno-teoretické poznatky získaval tiež samoštúdiom z učebníc a príručiek konzervatoriálneho typu. Hudobnú školu navštevoval v Skalici a získal tu prax zborového speváka a chrámového organistu.
Popri práci železničného úradníka sa hudobne vzdelával v teórii, ale aj v hre na fagot, kontrabas a klavíri. Súčasne sa v tomto období zapojil do najvyšších hudobných kruhov – viedol spevácke zbory, bol členom orchestrálnych združení s aktívnou koncertnou činnosťou, venoval sa kultúrnej a hudobnej publicistike, prekladateľskej činnosti a tiež vlastnej kompozičnej tvorbe. Bol zbormajterom Slovenského spevokolu a viedol Spevokol slobodnej organizácie slovenských murárov v Budapešti. Ako redaktor (od r. 1907), zverejňoval články o existenčných problémoch slovenských skladateľov, za čo ho odsúdili na nejaký čas do väzenia.
Upravil veľké množstvo ľudových piesní pre mužský zbor (Slovenský spevníček). Ľudovej hudbe sa venoval aj teoreticky – najmä stupniciam a rytmu, ale až po príchode do Martina – tu vzniklo najviac jeho štúdií. Svoje teoretické práce uverejňoval v Národných novinách, Slovenských pohľadoch a aj v českých prácach a časopisoch. Stať Slovenské ľudové piesne, bola vydaná aj v angličtine v r. 1911, čo v tej dobe nebolo bežné.
V Užhorode sa už len sporadicky venoval skladateľskej a dirigentskej činnosti.