• 1862 – 1867

    štúdium na gymnáziu v Skalici a zároveň štúdium hudby u Ignáca Kohuta

  • 1867 – 1869

    štúdium na gymnázium v Revúcej, hra na flaute, klarinete a kontrabase, spev

  • 1876

    dokončenie stredoškolského štúdia na lýceu v Šoporni maturitou a začiatok dirigentských aktivít

  • 1871 – 1897

    zamestnanie ako železničný úradník v Budapešti a štúdium kontrabasu a fagotu na Hudobnej akadémii

  • 1897

    – 1906 spravovanie Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine

  • ca. 1899

    spolupráca so spevokolom Tatran

  • 1907 – 1918

    redaktor Slovenského denníka v Budapešti

  • 1919 – 1921

    cenzor novín pre správu Slovenska na ministerstve a prekladateľ v Bratislave

  • 1921 – 1933

    štátny zamestnanec Zemského úradu v Užhorode a predseda miestnej pobočky Matice Slovenskej

Milan Lichard patrí k slovenským hudobným odborníkom začiatku 20. storočia. Bol všestranne nadaný, a zaujímal sa o ľudovú pieseň ako o prirodzenú súčasť dobového hudobného života. Predstavovala preňho predmet najmä upravovateľskej a kompozičnej práce.

Detstvo prežil vo Viedni. Základy muzicírovania si osvojil už v domácom prostredí, v kompozícii sa vzdelával najskôr sám a hudobno-teoretické poznatky získaval tiež samoštúdiom z učebníc a príručiek konzervatoriálneho typu. Hudobnú školu navštevoval v Skalici a získal tu prax zborového speváka a chrámového organistu.

Popri práci železničného úradníka sa hudobne vzdelával v teórii, ale aj v hre na fagot, kontrabas a klavíri. Súčasne sa v tomto období zapojil do najvyšších hudobných kruhov – viedol spevácke zbory, bol členom orchestrálnych združení s aktívnou koncertnou činnosťou, venoval sa kultúrnej a hudobnej publicistike, prekladateľskej činnosti a tiež vlastnej kompozičnej tvorbe. Bol zbormajterom Slovenského spevokolu a viedol Spevokol slobodnej organizácie slovenských murárov v Budapešti. Ako redaktor (od r. 1907), zverejňoval články o existenčných problémoch slovenských skladateľov, za čo ho odsúdili na nejaký čas do väzenia.

Upravil veľké množstvo ľudových piesní pre mužský zbor (Slovenský spevníček). Ľudovej hudbe sa venoval aj teoreticky – najmä stupniciam a rytmu, ale až po príchode do Martina – tu vzniklo najviac jeho štúdií. Svoje teoretické práce uverejňoval v Národných novinách, Slovenských pohľadoch a aj v českých prácach a časopisoch. Stať Slovenské ľudové piesne, bola vydaná aj v angličtine v r. 1911, čo v tej dobe nebolo bežné.

V Užhorode sa už len sporadicky venoval skladateľskej a dirigentskej činnosti.

 

x