Ján Kadavý

Ján Kadavý bol vydavateľ, osvetový pracovník, hudobný skladateľ a pedagóg českého pôvodu, pôsobiaci na území dnešných Čiech, Maďarska a najmä Slovenska. Študoval v Křízliciach, Trnave, Bratislave, Modre, V Budeči i v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v Mydliciach, Jičíne a Rudníku. V rokoch 1839 – 1947 bol učiteľom na slovenskej evanjelickej škole v Pešti a spolupracovníkom Jána Kollara, s ktorým redigoval vydanie Slávy dcéry. V Pešti vydal spis Wzájemnost we příkladech mezi Čechy, Morawany, Slowáky, Slezáky i Lužičany (1843), Čítanku pre malje djetky (1847), no a prevšetkým Marínu Andreja Sládkoviča (1846). Roku 1848 odišiel rozšíriť štúdiá do Prahy, neskôr sa definitívne vrátil na Slovensko, kde s Augustom Horislavom Krčmérym vydal kalendár Živena (1853). V rokoch 1851 – 1856 pôsobil v Liptovskom Mikuláši, neskôr bol domácim učiteľom v Pravoníne (1856 – 1858), v Partizánskej Ľupči (1858 – 1867), v Ružomberku, v Martine (od roku 1871). Jeho zborové diela vyšli v prvom vydaní Slovenských štvorspevov (1864) J. L. Bellu a v Slovenských štvorspevoch (1895), ktoré usporiadali a vydali J. Meličko a B. Bulla. Po vzniku Matice slovenskej bol od roku 1865 členom jej hudobnovedného odboru, v Martine sa stal učiteľom prípravnej triedy gymnázia, učil hrať žiakov na husliach a klavíri a viedol Slovenský spevokol. Zhudobňoval predovšetkým slovenskú poéziu a venoval sa úpravám slovenských piesní. Nesnažil sa vyniknúť ako skladateľ, snažil sa o vylepšenie nedostatkov v roli upravovateľa, najmä na poli zborovej piesne.

Kadavý sa do slovenských dejín zapísal nielen ako autor prvej slovenskej Čítanky, prvej učebnice spevu a ako prvý vydavateľ Sládkovičovej Maríny, ale najmä ako editor Slovenských spevov, člen povereníctva pre vydávanie Slovenských spevov v Turčianskom Svätom Martine. Slovenské spevy vychádali od r. 1880 do 1926 a obsahovali 603 ľudových piesní aj s nápevmi. Položil základy tejto tradície a napísal predhovor k jej prvému zväzku (1880 – 1882). Po jeho úmrtí sa tejto práce ujal Karol Ruppeldt (1843 – 1909).