{"content":"\n    <div class=\"detail-content\">\n        \n        <strong>O diele:</strong> <p><em>De Brevitate Vitae (Symphoniae)</em> pre veľký orchester a organ som skomponoval na objednávku Univerzity Komenského pri príležitosti osláv jej storočnice. Päť častí skladby, spolu s introdukciou, je členených do dvoch rozmerných dielov. Prvý z nich je pokojnejší, farebnejší a rôznorodejší. Podobne ako v dvojdielnych formách Witolda Lutosławského pôsobí ako príprava na druhý diel, prinášajúci dynamickú, rýchlu hudbu. Z hľadiska rozvíjania hudobného materiálu je druhý diel jednoliatejší a jeho hudba je v neustálom metamorfickom procese.</p>\r\n<p>Už pri úvodných diskusiách s predstaviteľmi objednávateľa sa ponúkalo ako logické a tematicky koherentné začlenenie dvoch významných hudobných vzoriek (samplov), súvisiacich s inštitúciou, resp. so študentstvom samotným. Prvým z nich je prastarý nápev <em>Gaudeamus igitur</em>, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou študentského života a na akademických slávnostiach znie priamo z hrdiel študentov, oslavujúcich zavŕšenie rokov svojich univerzitných štúdií. Skutočný názov tejto piesne znie De brevitate vitae, a aj moje dielo symbolicky zobrazuje závratnú rýchlosť a „krátkosť života“. Druhou použitou vzorkou sa stal hudobný emblém Univerzity Komenského, <em>Akademické fanfáry</em> od Eugena Suchoňa. Spočiatku som váhal, či ich budem citovať, napokon som však našiel spôsob ich použitia a dobre zapadli do makroštruktúry stavby diela. Objavia sa v nej hneď niekoľkokrát, podobne ako nápev <em>Gaudeamus igitur</em>.</p>\r\n<p>V skladbe sa okrem dvoch uvedených hudobných vzoriek objaví aj niekoľko ďalších hudobných citátov, resp. alúzií na hudobné motívy a témy, ktoré priamo či symbolicky súvisia s univerzitou, so študentstvom, so vzdelaním a napokon s myslením ako takým. Jednou z nich je skladba <em>The Unanswered Question</em> od Charlesa Ivesa, konkrétne nádherná harmonická progresia sláčikových nástrojov, ktorá zaznieva na jej začiatku, zobrazujúca nekonečnosť času, resp. jeho neexistenciu. Tá sa objaví v prvom diele mojej kompozície, koncipovanom ako akási príprava na život, ktorý sa naplno rozpúta v hudobnom dianí druhého dielu. V ťažiskovej chvíli skladby zaznieva <em>Gaudeamus igitur</em> v kompletnej verzii vo forme chorálu, ktorému predchádza drobný odkaz na Beethovenovu <em>Deviatu symfóniu</em> (<em>„Seid umschlungen, Millionen!“</em>).</p>\r\n<p>V závere sa objaví aj citát Beethovenovho kánonu s výstižným názvom <em>Ars longa, vita brevis</em>. Tento aforizmus, ktorý sa pripisuje Hippokratovi a ktorý v latinskej verzii preslávil Seneca, sa dá preložiť voľne ako: „Dlhé je učenie, krátky život.“ Napokon tesne pred posledným mohutným unisonom celého orchestra xylofón interpretuje šifru, ktorú znalci Morseovej abecedy správne dešifrujú ako M-Y-S-L-I-E-T. To je schopnosť, ktorá sa začína hrozivo vytrácať. Verme však, že nezanikne – inak zanikneme aj my. A to by bola škoda, nemyslíte?</p><br>\n        <em>(autor)</em><br>\n        <br>\n        \n\n        <p>\n                <p><strong>Prvé uvedenie na Slovensku</strong></p>\n                \n                \n                27.06.2019, Slávnostný koncert k 100. výročiu založenia Univerzity Komenského,\n                Koncertná sieň Slovenskej filharmónie,\n                Bratislava,\n                SK\n\n<br><span class=\"type\">Interpreti: </span>Slovenská filharmónia, Rastislav Štúr (dir.)\n                <br>\n\n\n            </p>\n    </div>\n"}