-
1964 – 1968
pôsobil ako spolupracovník a redaktor časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov
-
1967
absolvoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
-
1968 – 1969
štúdium na Inštitúte muzikológie v Hamburgu
-
1970 – 1978
dramaturg v Slovenskej filharmónii; 2013 – 2018 opäť zastával post dramaturga
-
1978 – 1989
odborný referent na gramo-oddelení v Slovarte
-
1990
poslanec Federálneho zhromaždenia za Verejnosť proti násiliu
PhDr. Ivan Marton je slovenský muzikológ, hudobný dramaturg, publicista a producent. Okrem iného sa venuje tvorbe a dramaturgii scénickej a filmovej hudby. Po roku 1990 pôsobil v slobodnom povolaní.
V 60. rokoch bol súčasťou aktívneho študentského života a redakcie neskôr zakázaného časopisu Echo bratislavských vysokoškolákov. Po štúdiu hudobnej vedy vycestoval Ivan Marton do západnej Európy, no kvôli okupácii ruskými vojskami v roku 1968 sa nemohol vrátiť. Rok teda študoval na Inštitúte muzikológie v Hamburgu.
V roku 1989 bol zapojený do verejných zhromaždení a po Nežnej revolúcii bol poslancom Federálneho zhromaždenia.
Ivan Marton bol na dve etapy trinásť rokov dramaturgom Slovenskej filharmónie. Dlhé roky bol predsedom festivalu Melos-Étos a v súčasnosti je členom festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností.
Žurnalistike sa venuje aj naďalej, píše pre viaceré internetové a tlačené časopisy a noviny, kde reflektuje najmä spoločenské dianie a hudobný život.
Istý čas pôsobil aj ako pedagóg na Katedre hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Ako autor hudby alebo ten, kto má na starosti jej výber spolupracoval Marton na divadelných inscenáciách hier Stalin (Štúdio S, 1990), Kumšt (Štúdio S, 1997), Kontrabas (Štúdio S, 1988), Tančiareň (SND, 2001), Krajčírky (SND, 2002), Sekretárky (SND, 2002), Život na trikrát (Štúdio S, 2003) a taktiež na filme Útek do Budína (2002).