Peter Michalica

“V slovenskom koncertnom umení ide o jedného z najvýraznejších predstaviteľov nielen čo do počtu koncertných vystúpení a zahraničných ciest, ale i svojou umeleckou osobnosťou a dosahom názorov na hudobné umenie. Pre Michalicov umelecký prejav je charakteristický vysoký stupeň technickej suverenity, schopnosť vnútorne preniknúť k mnohovrstevnosti hudobného zápisu, zdôrazniť hlavné línie, zmysel pre formové proporcie i pre výrazové kontrasty. Jeho hra sa vyznačuje hudobným intelektom, vytríbeným štýlom, nadhľadom. Michalica v skladbe rešpektuje autora, ale zároveň si vyhradzuje priestor na vlastný interpretačný názor, ktorý nikdy nie je kontroverzný. Rovnováha medzi raciom a emóciou mu dáva do rúk silnú zbraň pri realizácii všetkých štýlových úsekov v husľovej literatúre. Jeho všestrannosť, rovnako v komornej ako aj koncertantnej literatúre, pramení v prirodzenej muzikalite a náročnej profesionálnej príprave. Má vynikajúcu hudobnú pamäť a mimoriadne rozsiahly repertoár.“ (Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 105-110.)

Peter Michalica sa venuje interpretácii sólovej husľovej tvorby a komornej literatúry. Pôsobil ako sólista a v komornom duu s Helenou Michalicovou, pf, neskôr aj s ďalšími slovenskými klavírnymi partnermi – s Ivanom Palovičom, Milošom Starostom, Danou Šašinovou-Satury, Tomášom Gálom a Vierou Bartošovou. Bol členom Klavírneho tria počas celého obdobia jeho trvania v rozpätí rokov 1964 – 1973 (+ Juraj Alexander, vc, Perla Čápová, pf, do roku 1966, potom Miloš Starosta, pf; od roku 1968 zoskupenie nieslo názov Slovenské klavírne trio). Koncertoval prakticky po celom svete – takmer vo všetkých krajinách Európy, v Anglicku, Írsku, na Kube, USA, Kanade, Tunise, Číne, Indii, v krajinách bývalého ZSSR a inde. V rámci týchto ciest bol hosťom medzinárodných hudobných festivalov, domáce nevynímajúc. Hral s významnými orchestrami a dirigentmi na štyroch kontinentoch. V 80. rokoch intenzívne uvádzal slovenskú husľovú tvorbu na Týždňoch novej slovenskej hudobnej tvorby. Účinkuje tiež na koncertoch, ktoré organizujú rozličné benefičné nadácie.

Pravidelne nahráva pre STV a SRo ako aj pre nahrávace spoločnosti doma a v zahraničí (Španielsko, Nemecko, Bulharsko, ZSSR, India). Je autorom mnohých rozhlasových a televíznych relácií, napr. televízne Soiré Petra Michalicu (1991 – 1993), rozhlasový cyklus 30 relácií pre žiakov základných škôl Nekonečný príbeh (niektoré ocenené cenami Rozhlasovej žatvy). Od roku 2004 je členom Rozhlasovej rady.

Pedagógom na VŠMU sa Michalica stal po ukončení štúdia v roku 1969, ale z ideologických dôvodov musel školu v roku 1972 opustiť. Bol štipendistom-sólistom SF a od roku 1973 pôsobil ako sólista umeleckej agentúry Slovkoncert. V rokoch 1982 – 1983 vyučoval ako hosťujúci profesor na Michiganskej štátnej univerzite v USA. V americkom Detroite učil v rokoch 1985 – 1988 na Wayne State University. Od roku 1989 pôsobí na VŠMU v Bratislave (od 2004 profesor). Od roku 2002 vyučuje tiež na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne a na bratislavskom Konzervatóriu.

Michalicu pozývajú za člena odborných porôt husľových súťaží doma aj v zahraničí (USA, Írsko, Taliansko, Česko a ďalšie). Bol členom poroty na SFKU v Žiline, predsedom poroty Národnej súťaže Slovenskej republiky (1991 – 1993), už mnoho rokov pôsobí v tejto funkcii v súťaži Čírenie talentov, zasadá vo vedení slovenskej sekcie Hudobnej mládeže. Michalicova tvorivá aktivita sa prejavuje aj v umelecko-organizačnej činnosti.

V roku 2000 založil koncertný cyklus Hudba pod diamantovou klenbou, ktorý organizuje vo svojom rodnom dome v Kremnici. Pôsobil aj ako člen festivalovej rady BHS a je predsedom Správnej rady Nadácie Jána Cikkera.