Marián Janek

doc. PaedDr. Marián Janek, PhD. je slovenský muzikológ a vysokoškolský pedagóg, ktorý sa vo svojej odbornej a výskumnej činnosti venuje predovšetkým hudobnej pedagogike, populárnej hudbe a dejinám slovenskej hudby.

Hudobnú vedu vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ho formovali významné osobnosti slovenského hudobného života, medzi nimi Eugen Suchoň, Jozef Kresánek, Daniela Kardošová, Richard Rybarič a Jozef Tvrdoň. V roku 1994 obhájil dizertačnú prácu v odbore teória vyučovania hudobnej výchovy. V roku 2004 získal vedecko-pedagogický titul docent v odbore hudobná teória a pedagogika na Pedagogickej fakulte UJEP v Ústí nad Labem.

V rokoch 1986 až 2018 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde sa počas 32 rokov venoval pedagogickej, vedeckej a organizačnej činnosti. Vo vedení Katedry hudobnej kultúry zastával funkcie tajomníka a zástupcu vedúceho katedry, pôsobil ako katedrový koordinátor a v rokoch 2015 až 2018 bol jej vedúcim. Vyučoval hudobnú teóriu, hudbu 20. storočia, populárnu hudbu, hru na klavíri a obligátnu flautu. Podieľal sa na koncepcii a zavedení predmetu populárna hudba do vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov hudobnej výchovy, ako aj predmetu hra a programovanie na syntetizátore. Spolupracoval tiež s Metodicko-pedagogickým centrom v Banskej Bystrici na ďalšom vzdelávaní učiteľov hudobnej výchovy.

Popri pedagogickej činnosti sa aktívne zapájal do hudobného života. Bol korepetítorom speváckeho zboru Mladosť, pôsobil aj ako externý spevák speváckeho zboru Štátnej opery v Banskej Bystrici a zboru Adoremus.

Významnou súčasťou jeho organizačných aktivít bola práca vedúceho tlačového oddelenia a propagácie medzinárodného festivalu Akademická Banská Bystrica. Pôsobí tiež ako člen odbornej poroty súťaže v hudobnej teórii Hnúšťanský akord a medzinárodnej speváckej súťaže populárnych piesní Dilongstar v Trstenej.

Vo svojej vedeckovýskumnej a publikačnej činnosti sa zameriava najmä na populárnu hudbu a dejiny slovenskej hudby v kontexte hudobnej pedagogiky. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných štúdií,  publikácií a riešiteľom projektov. V roku 2003 obhájil habilitačnú prácu Dobroslav Orel – muzikológ, hudobný pedagóg, osvetový pracovník, ktorá vyšla v roku 2007 aj ako monografia. K jeho ďalším publikáciám patrí monografia Cesta pre teba (2006, spolu s Belom Felixom) a publikácia Hudba pre deti – multimediálne projekty (2010, spoluautori Belo Felix, Jaroslav Herden a Hana Váňová). V rokoch 2008 až 2010 bol vedúcim riešiteľom rovnomenného projektu KEGA na Pedagogickej fakulte UMB. V roku 2006 sa ako spoluriešiteľ podieľal na projekte zameranom na začleňovanie žiakov z málopodnetného etnického a sociálneho prostredia do edukačného procesu.

Od roku 2017 je členom redakčnej rady elektronického časopisu Teoretické reflexe hudební výchovy (Masarykova univerzita v Brne) a od roku 2018 aj časopisu Horizonty umenia / Horizons of Art (Fakulta múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici). V súčasnosti pedagogicky pôsobí na Teologickom inštitúte Katolíckej univerzity v Spišskom Podhradí, kde sa venuje vzdelávaniu študentov študijného programu Učiteľstvo hudby a cirkevná hudba.