• 1949 – 1950

    Mestský hudobný ústav v Olomouci (klavír, organ a hudobná teória)

  • 1950 – 1952

    prípravka a jeden semester kompozície na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (Vilém Petrželka)

  • 1952 – 1955

    VŠMU (kompozícia – Alexander Moyzes a Ján Cikker)

  • od 1955

    pedagóg hudobnej teórie a kompozície na Konzervatóriu v Bratislave, externe i na VŠMU

Juraj Pospíšil bol podpredseda Výboru SOZA.

 

"Vo svojej ranej tvorbe je Pospíšil ovplyvnený neskorým romantizmom, impresionizmom a hudbou L. Janáčka, na ktorú nadväzuje predovšetkým v oblasti kompozičnej práce s prvkami moravskej ľudovej piesne, využitia ostinát, rozvíjania krátkych, fragmentárnych motívov (Sonáta op. 14) a uplatnenia fenoménu fragmentárnosti v hudobnej tektonike (Koncert pre pozaunu a orchester). V 60. rokoch prijíma podnety dodekafonickej a seriálnej hudby, ktoré uplatňuje najprv v spojení s romantickou kantilénou a janáčkovskými podnetmi (Symfónia č. 2), neskôr v technicky i štýlovo konzekventnej podobe a v spojení s výrazne polylineárnou faktúrou (Glosy; Protirečenia), resp. s dôrazom na priestorové sónické efekty (Symfónia č. 3). V tvorbe 70.–80. rokov čiastočne upúšťa od techník Novej hudby a rozvíja osobitú formu neoromantizmu (Symfonické fresky; Krajinou detstva). Naďalej pritom nadväzuje na podnety z Janáčkovej hudby, najmä vo svojej komornej tvorbe, v ktorej dominuje intímnosť výrazu a štýlová koncentrovanosť (Sláčikové kvarteto č. 2 a č. 3)."

(ZVARA, Vladimír: Juraj Pospíšil. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 230.)

x