-
1945
návrat na Slovensko do Bratislavy, pokračoval v štúdiu hudby u Štefana Németha-Šamorínskeho
-
1951 – 1956
VŠMU v Bratislave (kompozícia – Ján Cikker)
-
1956 – 1959
štúdium na Deutsche Akademie der Künste v Berlíne (kompozícia – Paul Dessau), spolupráca s filmovými štúdiami DEFA
-
1960 – 1962
režisér Čs. rozhlasu v Bratislave, spolupráca so súbormi SĽUK, Lúčnica, Mladé srdcia
-
1962 – 1968
hudobný dramaturg Štúdia krátkeho filmu, pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave
-
1968
emigrácia do Švédska, kde pracoval ako klavírny technik a ladič, ako hudobný recenzent denníka Göteborgs Handels- och Sjöfartstidning, pedagogicky pôsobil na hudobných školách v Södertalje, Arvike, Štokholme a na Göteborskej univerzite
Pavol Šimai získal základné všeobecné i hudobné vzdelanie v Budapešti (klavír – Pál Kadosa).
"Šimai je príslušníkom slovenskej skladateľskej generácie, ktorej radikálne krídlo nekompromisne presadzovalo nové prúdy hudby 20. storočia; sám však napriek experimentovaniu s novými kompozičnými postupmi a materiálmi (Hovorí matka) zostal pevne zakotvený v tradícii, ktorej základné princípy neodmietol, hľadajúc nové možnosti hudobnej expresie menej okázalými a šokujúcimi postupmi. Šimai sa zameral na prácu s timbrom (Meditácia; Sen a ráno; Vittoria), ktorý sa stal aj jedným z hlavných nositeľov jeho kompozičného jazyka, a inšpiroval sa aj melodikou ľudovej piesne. Niekoľko skladieb vzniklo na podnet výtvarných prác manželky J. Šimaiovej."
(RAJTEROVÁ, Alžbeta: Pavol Šimai. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 276 – 277.)