Juraj Velčovský

Juraj Velčovský bol slovenský kapelník, hráč na dychové nástroje (klarinet, tenorsaxofón), hudobný skladateľ, aranžér a dirigent. V roku 1963 založil vlastný súbor Orchester Juraja Velčovského, ktorý najmä v 70. rokoch 20. storočia výrazne ovplyvnil scénu mainstreamovej slovenskej populárnej hudby.

Velčovský začínal ako hudobník v amatérskych orchestroch, vo folklórnom súbore Olšava a v komornom orchestri Mesteskej hudobnej školy v Uherskom Brode. V roku 1953 založil vokálne kvinteto Akord 54 a počas štúdia na vysokej škole v Bratislave utvoril niekoľko súborov zameraných na swing a tradičný jazz (Štúdio klub, Elektro klub ai.). Hrával s vtedajšími najlepšími bratislavskými amatérskymi hudobníkmi ako boli Laco Déczi, Jaromír Hnilička, Miloš Jurkovič a ďalší. Neskôr bol členom skupiny Gustáva Offermanna, orchestra Mirka Foreta, ktorý ako prvý nahral aj Velčovského vlastnú tvorbu (Päť je nás v rodine, Rozmar) a tiež Tanečného orchestra Československého rozhlasu Bratislava.   

Od roku 1963 sa naplno venoval svojmu Orchestru Juraja Velčovského, pre ktorý aranžoval, komponoval a ktorý umelecky viedol. Spočiatku fungoval ako Sexteto Juraja Velčovského, neskôr ako Orchester Juraja Velčovského; bol to však ten istý alebo združený súbor.

Vystriedali sa tu viacerí významní hudobníci a speváci/čky - Oľga Szabová, Zdeňek Sychra, Dušan Grúň, Ján Kajzar, Peter Vašek, Ľudovít Nosko, Sally Salingová a po rozšírení speváckej skupiny v roku 1970 aj Karol Duchoň a Jana Kocianová. Poslední dvaja spomínaní boli považovaní za jeden z najväčších speváckych objavov Juraja Velčovského.

So svojim súborom vystupoval Velčovský v exkluzívnych nočných kluboch v Škandinávii, vo Švajčiarsku, v bývalých NDR a NSR (dnešné Nemecko) a organizoval tiež kocnertné turné po Slovensku a príležitostne aj inde v zahraničí.

Orchester bol začiatkom 70. rokoch veľmi populárny tiež v bývalom ZSSR, kde nahrali Velčovského pieseň Malenkaja ptička s textom Leonida Kuksa a množstvo ďalších skladieb pre moskovské rádio a vydavateľstvo Melodija. 

Súbor pod názvom Sexteto Juraja Velčovského tvorili Ivan ,,Dido" Lieskovský, Dušan Grúň, Alois Bouda, Ján Kajzar, Juraj Velčovský a Juraj Lehotský a v roku 1964 ako prvé podobné teleso vycestovali do západnej Európy – do Švajčiarska. 

Hrávali tiež na tanečných večierkoch v kluboch vysokoškolských internátov a účinkovali v televíznych reláciach, napr. v hudobno-humornom programe Veni, vidi, vici z dielne Milana Lasicu a Júliusa Satinského. V roku 1970 vystúpili ako reprezentanti slovenskej kultúry na jubilejnej moskovskej výstave Československo 1970 pri príležitosti 25. výročia vzniku ČSSR.

Ako skladateľ a aranžér sa Juraj Velčovský spočiatku zameriaval na inštrumentálnu hudbu ovplyvnenú swingom (Hojdačka, Na križovatke, Nech tancuje, kto stačí, Slzy, Vítame vás rytmom), no neskôr komponoval populárne piesne aj v bigbítovom štýle (Karolína, Keď ma pobozkáš, Reminiscencia, Mária, S vetrom opreteky). Velčovského skladba Mária, uvedená Dušanom Grúňom na Bratislavskej lýre v roku 1966 mala asi najvýraznejší úspech.

Bratislavskej lýry sa Velčovský zúčastnil aj v roku 1973 s piesňou S vetrom opreteky v podaní Oľgy Szabovej. Zaujímavé boli tiež jeho nahrávky zo začiatku 60. rokov, v ktorých využil viachlasný vokál, napr. pieseň Dážď s textom Milana Lasicu. Z Velčovského pera sú tiež všetky skladby na profilovej platni jeho manželky a speváčky Oľgy Szabovej (1979). Textársky spolupracoval najmä s Alojzom Čobejom, Tiborom Grünnerom, Alexandrom Karšayom, Emilom Kunovičom, Milanom Lasicom, či Alojzom Luknárom.

Tvorba Juraja Velčovského bola už v období jeho pôsobenia považovaná kritikmi za retrospektívnu, pre umelecky menej náročného poslucháča (Ako si ustelieš, Bim Bam Bom, Nevydám, nevydám sa, Posledný sneh ai.). Napriek tomu je jeho vplyv na slovenskú populárnu hudbu nezanedbateľný. Zaslúžil sa o pozdvihnutie úrovne slovenských vokálno-inštrumentálnych skupín v priebehu 60. rokov, rozvoj populárnej tanečnej hudby a objavil niektoré veľké osobnosti našich hudobných dejín.