-
1954 – 1958
VŠ pedagogická Bratislava (odbor: slovenský a maďarský jazyk)
-
1958 – 1962
pedagóg hudobnej výchovy a slovenčiny na všeobecnovzdelávacích školách v Komárne a v Bratislave
-
od 60. rokov
teoretická, kritická a publicistická činnosť v oblasti jazzu a modernej populárnej hudby
-
1962 – 1963
dramaturg rozhlasových jazzových koncertov (cyklus relácií Štúdio mladých); hudobný publicista (Smena; Hudební rozhledy; Melodie; Hudba, spev tanec; Hudba pro radost a i.)
-
1963 – 1976
režisér ozvučenia Československej televízie v Bratislave
-
1974 – 1992
dramaturg, neskôr vedúci dramaturg malých hudobných žánrov v Hudobnej redakcii ČsTV
-
od 70. rokov
špecializácia na štúdie z dejín slovenskej populárnej hudby, ako scenárista a dramaturg spolupracoval na mnohých TV programoch venovaných slovenskej populárnej hudbe (Nesmúť za mnou, slovenské tangá; Spomienky na F. K. Veselého; Televízne návraty; Hudobné štúdio M; Míľniky džezovej histórie a i.)
-
1987 – 1990
pedagóg histórie jazzu na Katedre hudobnej vedy FF UK a na bratislavskom Konzervatóriu
-
1988
titul CSc., externá ašpirantúra v odbore hudobná veda na SAV v Bratislave, za prácu Slovenská populárna hudba: Vývojové tendencie a najvýznamnejšie osobnosti
-
1989 – 1990
profesor na Hochschule für Musik und Darstellende Kunst vo Viedni
-
od 1992
žije v Prahe
-
1993 – 1994
zástupca riaditeľky v Štátnom židovskom múzeu v Prahe
-
1994 – 1998
redaktor časopisu Slovenské listy
-
1995 – 2014
pedagogicky pôsobil na Konzervatóriu Jaroslava Ježka (externe vyučoval dejiny jazzu a modernej populárnej hudby); spolupracoval na príprave programov Českého rozhlasu venovaných jazzu
-
1994 – 1999
člen Českej jazzovej spoločnosti
-
1994 – 2001
člen muzikologickej komisie v Nadácii Český hudobný fond
Teoreticky sa venoval oblasti jazzu a historiografii slovenskej populárnej hudby.
Špecializoval sa na analýzy súčasných vývojových trendov v jazze a profily významných osobností v jazze, publikované od konca deväťdesiatych rokov v časopise Hudobný život.
Zakladateľským počinom pre slovenskú lexikografiu ako aj významným príspevkom k československej jazzovej teórii a historiografii sa stal Jazzový slovník (Bratislava, 1966), ktorý vznikol z jeho iniciatívy, za jeho redakcie, so značným autorským vkladom, a ktorý viedol k myšlienke vytvoriť rozsiahlejšiu encyklopedickú prácu, na ktorej vzniku sa potom ako jeden z redaktorov-editorov a hlavných autorov podieľal (Antonín Matzner, Ivan Poledňák, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby (Praha 1980 – 1990). Prispel aj do týmovej publikácie Encyklopédia Slovenska (šesť zväzkov, Bratislava 1977 – 1982). Jazzu venoval Wasserberger tiež knižnú publikáciu (v spolupráci s Antonínom Matznerom) Hrá džez (Bratislava 1968) a Jazzové profily (Praha 1969), ako aj inštruktívnejšie poňatú prácu Základy džezovej interpretácie (s Ivanom Horváthom, Bratislava 1972, ukrajinský preklad Kyjev 1979).
Venoval sa publicistickej činnosti: recenzie najmä jazzových koncertov, články uverejnené v denníku Smena a Večerník, ako aj v časopisoch a zborníkoch Hudební rozhledy, Melodie, Harmonie, Taneční hudba a jazz, Hudba pro radost, Hudba-spev-tanec). Jeho recenzia Medzinárodného jazzového festivalu v Prahe (Hudební rozhledy, roč. 18, 1965, č. 18), vyvolala diskusiu o československej jazzovej kritike (Jazz bulletin, Hudební rozhledy a Melodie). Písal sleeve-notes k LP a CD, pripravil v Bratislave a neskôr v Prahe rad rozhlasových relácií, vystúpil s referátmi na viacerých konferenciách a seminároch.