{"content":"\n
\n \n O diele:

Ticho pre flautu, sláčikový orchester a harfu skomponované v roku 1996 je venované flautistke Monike Štreitovej-Popelářovej. Part flauty a harfy má v celej skladby primárnu úlohu. Jej základným stavebným materiálom sú tri formotvorné prvky. Prvým je kryptogram mena flautistky, ktorý určuje akordickú štruktúru primárneho motívu v introdukcii, blízky akordom používaným Druhou viedenskou školou. Ďalším je tónová os D, ktorá má mystickú funkciu. Nájdeme ju v iných autorových dielach. Posledným prvkom je krížový motív, objavujúci sa však až neskôr v priebehu skladby, hraný druhými husľami a violami vo vysokých polohách. Hudobný proces od začiatku postupne kulminuje priebežným obohacovaním a rozširovaním intervalového spektra a faktúry. Vo vrchole Furioso dochádza ku vzájomnému prepojeniu a najcharakteristickejšiemu variovaniu hudobného materiálu.

\r\n

Dôležitý je dôraz na zvukomalebnú zložku s príznačným zvukom kontrabasov a viol vo vysokých polohách. Furioso postupne graduje až po G.P., po ktorej nastúpi veľký kontrast – Largo. Je štrukturálne a intervalovo riešené ako úvod skladby. Tvorí ho dvojhlasná línia, ústiaca do reprízy, ktorá taktiež využíva clustre a zrkadlový obraz intervalov zo začiatku. Svojím protismerným pohybom prichádza na konci quasi do tonality.

\r\n

Ticho odzrkadľuje vnútorný svet skladateľa, jeho profesionálny nadhľad nad každou zložkou hudobnej kompozície, zmysel pre formu, detail, kontrast a poukazuje na kompozičnú estetiku sublimácie.


\n (Anton Steinecker, in: bulletin Nová slovenská hudba 1998)
\n
\n \n\n

\n

Prvé uvedenie na Slovensku

\n \n \n 21.11.1998,\n Nová slovenská hudba,\n Koncertná sieň SF,\n Bratislava,\n SK\n\n
Interpreti: Monika Štreitová (fl), Slovenská filharmónia, Bystrík Režucha (dir.)\n
\n\n\n

\n
\n"}