-
1961
piesne pod vplyvom poetiky divadiel malých foriem (najmä Semaforu v Prahe) a Boba Dylana
-
1963
pesničkový kabaret Nostalgický nonstop a hra s pesničkami Explozivní putna pre pražské študentské divadlo
-
od 1965
pesničky v pezinskom nárečí
-
1968
pre televíziu pripravil scenár filmových piesní Pesnyčky o vojákoch, dzifčencoch a o smrci (réžia Jozef Pálka, spev Michal Dočolomanský), úryvky z textov vyšli v študentských novínách ECHO pod pseudonymom Jakub Juóm; prvé verejné vystúpenie počas augustových dní v čase okupácie
-
1974
Ján Fajnor nakrútil o Bindzárovi dokument Ze strnyska vetr píska (odvysielaný až v roku 1998)
-
1978
účinkovanie vo filme Víťaz spieva s piesňou Po štreke lásky večne musím mašírovat dál
-
1979
vystúpenie v Divadle u Rolanda (v tom období jediná pesničkárska scéna na Slovensku); stály hosť folkového združenia Slnovrat
-
1981
hudobná spolupráca na dokumentárnom filme Jána Fajnora Vlasto o cyklistovi Vlastimilovi Ružičkovi
-
1983
naštudovanie detského predstavenie Ako Winetú Jánošíka ratoval, ktoré je zachytené aj v televíznom dokumente Divadlo bez tmy
-
1986
vystúpenia: Martinské Folkfórum, bratislavská Folková zima, Folkové Vianoce v Trenčíne, Valašské Meziříčí, kluby na Morave a Slovensku; nakrútil celovečerný film Okresné blues s pesničkárom Jánom Dubanom v hlavnej úlohe
-
1988
spoluorganizátor festivalu Pezinské obstrléze
-
1989
nakrúca filmové balady Vínečko krvavé, Fijalkový koreň
-
1991
recitál v televíznom cykle Pesničkári slovenskí, v tom istom programe aj ako režisér dokumentu Spevavé stvorenia (2003)
-
2006
obnova projektu Spievanky
-
Juraj Bindzár bol od začiatku výsostne originálnym pesničkárom a samorastom a je paradoxom, že o čo menej koncertoval na verejnosti, o to viac jeho piesne zľudoveli. Svedčí to o ich životaschopnosti a sile. Kto však mal šťastie a počul spievať tohto nestora slovenského pesničkárstva naživo, ten môže aspoň tušiť, koľko fyzickej námahy je skrytej vo chvíli, keď sa usádza k spievaniu: „Barly si odkladá pri koncerte na stoličku vedľa seba, rovnako nenútene a prirodzene, ako si tam, položí harmoniku, keď ju nepotrebuje.“ Svojim súputnikom ukazuje, ako úžasne sa dá bežať beh na dlhé trate... „Bindzárov skalpel zasahuje do špiku, nemilosrdne a nehorázne, ale s nehou a rázne. Je to vytie vlčiaka, ktorý nám nechce nič vziať. Vyceruje zuby, lebo stráži to hrubé, nespisovné srdce, ktoré bije v hrudi každého z nás...“ (Štefan Moravčík)