• 1961

    piesne pod vplyvom poetiky divadiel malých foriem (najmä Semaforu v Prahe) a Boba Dylana

  • 1963

    pesničkový kabaret Nostalgický nonstop a hra s pesničkami Explozivní putna pre pražské študentské divadlo

  • od 1965

    pesničky v pezinskom nárečí

  • 1968

    pre televíziu pripravil scenár filmových piesní Pesnyčky o vojákoch, dzifčencoch a o smrci (réžia Jozef Pálka, spev Michal Dočolomanský), úryvky z textov vyšli v študentských novínách ECHO pod pseudonymom Jakub Juóm; prvé verejné vystúpenie počas augustových dní v čase okupácie

  • 1974

    Ján Fajnor nakrútil o Bindzárovi dokument Ze strnyska vetr píska (odvysielaný až v roku 1998)

  • 1978

    účinkovanie vo filme Víťaz spieva s piesňou Po štreke lásky večne musím mašírovat dál

  • 1979

    vystúpenie v Divadle u Rolanda (v tom období jediná pesničkárska scéna na Slovensku); stály hosť folkového združenia Slnovrat

  • 1981

    hudobná spolupráca na dokumentárnom filme Jána Fajnora Vlasto o cyklistovi Vlastimilovi Ružičkovi

  • 1983

    naštudovanie detského predstavenie Ako Winetú Jánošíka ratoval, ktoré je zachytené aj v televíznom dokumente Divadlo bez tmy

  • 1986

    vystúpenia: Martinské Folkfórum, bratislavská Folková zima, Folkové Vianoce v Trenčíne, Valašské Meziříčí, kluby na Morave a Slovensku; nakrútil celovečerný film Okresné blues s pesničkárom Jánom Dubanom v hlavnej úlohe

  • 1988

    spoluorganizátor festivalu Pezinské obstrléze

  • 1989

    nakrúca filmové balady Vínečko krvavé, Fijalkový koreň

  • 1991

    recitál v televíznom cykle Pesničkári slovenskí, v tom istom programe aj ako režisér dokumentu Spevavé stvorenia (2003)

  • 2006

    obnova projektu Spievanky

  • v súčasnosti pôsobí ako spisovateľ a dramatik

Juraj Jakub Bindzár bol od začiatku výsostne originálnym pesničkárom a samorastom a je paradoxom, že o čo menej koncertoval na verejnosti, o to viac jeho piesne zľudoveli. Svedčí to o ich životaschopnosti a sile. Kto však mal šťastie a počul spievať tohto nestora slovenského pesničkárstva naživo, ten môže aspoň tušiť, koľko fyzickej námahy je skrytej vo chvíli, keď sa usádza k spievaniu: „Barly si odkladá pri koncerte na stoličku vedľa seba, rovnako nenútene a prirodzene, ako si tam, položí harmoniku, keď ju nepotrebuje.“ Svojim súputnikom ukazuje, ako úžasne sa dá bežať beh na dlhé trate... „Bindzárov skalpel zasahuje do špiku, nemilosrdne a nehorázne, ale s nehou a rázne. Je to vytie vlčiaka, ktorý nám nechce nič vziať. Vyceruje zuby, lebo stráži to hrubé, nespisovné srdce, ktoré bije v hrudi každého z nás...“ (Štefan Moravčík)

x