-
1982 – 1985
Konzervatórium v Košiciach (kompozícia – Jozef Podprocký)
-
1985 – 1988
VŠMU (kompozícia – Ilja Zeljenka)
-
1988
stáž u F. Donatiho v IRCAM-e v Paríži
-
1988 – 1989
návšteva prednášok Iannisa Xenakisa na Université Paris
-
1988 – 1990
kurz elektroakustickej hudby M. Zbara na Conservatoire National de Région de Boulogne-Billancourt
-
1990
po ekvivalenčných skúškach dokončenie štúdií na Université Paris VIII (započaté na VŠMU)
-
1990 – 1991
ročné štúdium na École des Hautes Études en Sciences Sociales a v IRCAM-e
-
1991
popri štúdiu činný ako lektor
-
1991 – 1992
vlastné prednášky o informatike a hudbe na Université Paris VIII a 1992 – 1997 na École de Musique et de Danse vo Vanves
-
1996
stáž v Saint Jacques de Compostel
-
1998
vlastné prednášky o nových technológiách a hudbe na katedre Hypermedia na Université Paris VII
-
1998
stáž v La Londe
-
od 2000
pedagóg informatiky a hudby na Conservatoire de Dugny
-
od 2001
vedúci oddelenia hudobnej informatiky na inštitúte IMEB Bourges
-
2013 – 2014
rezidenčný pobyt v IMéRA (Mediterranean Institute for Advanced Research) v rámci Aix-Marseille University foundation
"Mihaličova doterajšia tvorba sa delí na dve etapy. Zhruba do roku 1990 komponoval predovšetkým pre akustické nástroje. Celý súbor skladieb tohto obdobia autor revidoval, niektoré skladby stiahol, iné premenoval. V roku 1988 Mihalič začal prácu na rozsiahlom projekte Encyclopaedia Musicalis. Zámer podriadiť všetku tvorbu jednému konceptu je v slovenskej hudbe ojedinelý. Otvorený kompozičný projekt Encyclopaedia Musicalis je založený na myšlienke hľadania analógie medzi vhodnými prírodnými javmi a hudobnými parametrami. Názvy jednotlivých skladieb pochádzajú z oblasti, ktorá je zdrojom stavebného materiálu. Každá skladba má dve partitúry: samotný hudobný zápis a analýzu použitých parametrov. Konečný tvar má obsahovať výklad zvolenej oblasti z okolitej reality, interpretačnú partitúru a analytickú partitúru. Sprievodným javom Mihaličovej orientácie je rozsiahly výskum v oblasti využitia elektronických zariadení a počítačov na realizáciu zložitých postupov pri zbližovaní sveta fyziky a sveta hudby. V spolupráci s flautistkou C. Novakovou vyvinul interaktívny prístroj pedalofón, pomocou ktorého môže interpret elektronicky upravovať zvuk svojho nástroja počas samotnej hry na pódiu. S pedalofónom sa predstavil na festivaloch v Španielsku, Japonsku, USA a vo Francúzsku."
(ZAGAR, Peter: Alexander Mihalič. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 190.)