-
1941 – 1948
Konzervatórium v Bratislave (kompozícia – Eugen Suchoň, organ – Jozef Weber, klavír – Anna Kafendová)
-
1948 – 1949
Hudobná akadémia v Budapešti (kompozícia – Ferenc Farkas) a štúdium kompozície v Salzburgu
-
1948 – 1952
pedagóg hudobnej teórie a klavírnej hry na Konzervatóriu v Bratislave
-
od 1952
výlučne kompozičná práca a príležitostne koncertná činnosť ako klavirista
"V skladateľovej tvorbe zaujímal dominantné postavenie klavír, čo sa odrazilo aj na počte diel pre tento nástroj, ktoré aj sám ako klavirista premiéroval. Ďalšou oblasťou jeho kompozičnej práce bola symfonická tvorba. Venoval sa však aj tvorbe pre organ, vokálnej a zborovej tvorbe, písal filmovú hudbu, je autorom komorných a operných diel. Jeho príklon k orchestrálnej tvorbe vychádza nielen z výbornej kompozičnej prípravy, ale rovnako zo zmyslu pre výstavbu diela, formovú precíznosť a psychologickú i dramatickú presvedčivosť. Zimmerova hudba je invenčná, myšlienkovo bohatá, inštrumentálne pestrá. Impulzívnosť jeho povahy sa odráža aj v samotnej tvorbe. Skladateľ bol názorovo – v hudbe i v osobnom živote – jednoznačný, zásadový a precízny. Podnetom na to boli nepochybne spoločenské a politické vplyvy, neponechávajúce skladateľovi dostatok tvorivej slobody. Ako dobrý psychológ sa vedel vcítiť aj do sveta detí, čo sa odrazilo na obľúbenosti jeho tvorby v hudobných učilištiach. Zimmer prekonal zaujímavý vývin. V jeho dielach nachádzame tak prvky neobaroka, ako aj neskorších kompozičných prejavov, až po dvanásťtónovú techniku, hoci nikdy nebol typom experimentátora."
(BACHLEDA, Stanislav: Ján Zimmer. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 298.)