František Babušek

Slovenský skladateľ a dirigent. Študoval najskôr kontrabas (1930), skladateľské a dirigentské vzdelanie si doplnil u Josefa Suka a Víťezslava Nováka v Prahe (1939).

Svoje dirigentské ambície uplatnil najprv v Bratislavskom komornom orchestri, ktorý založil (12.12.1940 sa konal prvý reprezentačný koncert, stretol sa s veľkým úspechom). V lete 1941 sa stal šéfdirigentom Orchestra Slovenského rozhlasu. Obsadenosť orchestra i úroveň repertoáru boli poznačené vojnovými udalosťami. Babušek v povojnových rokoch, popri skutočnosti, že v tom čase vznikla i Slovenská filharmónia, personálne rozhlasové teleso dobudoval. Väčšinu svojej energie následne venoval produkcii úžitkovej hudby, prípadne najpopulárnejších skladieb symfonickej hudby.

Veľkou Babuškovou prednosťou bol dobrý vzťah k hráčom orchestra, medzi ktorými bol veľmi obľúbený. Dokladom je aj Babuškovo dočasné prepustenie z rozhlasu začiatkom roka 1943 za to, že sa postavil na stranu svojich štrajkujúcich hudobníkov, ktorí odmietli hrať s hosťujúcim nemeckým dirigentom.

Popri organizačnej a interpretačnej činnosti sa mu podarilo napísať vyše 30 hudobných diel, prevažne malých a zábavných foriem. Svojou tvorbou sa pohyboval skôr v rovine preverených hodnôt. Prikláňal k vrcholnému romantizmu, vplýval naňho aj Dvořák a Suk a zčasti moravská ľudová pieseň. V posledných rokoch života však úspešne zvládol i väčšie symfonické žánre.

"Babuškov skladateľský vývoj bol veľmi pomalý a nesystematický. Ako skladateľ-dirigent reflektoval skôr denné potreby rozhlasového vysielania ako vedomý tvorivý proces, a tak aj jeho rané diela (Serenáda; Svadobná polonéza pre orchester; Radostná nálada. Scherzo pre orchester) rešpektujú skôr potreby úžitkovosti rozhlasových programov ako vedomú tvorivú sebarealizáciu. Až absolventskou prácou (Passacaglia pre organ a orchester) naznačil Babušek svoje vyššie skladateľské ambície, ktoré vyústili do Klavírneho koncertu d mol z roku 1950 (premiérovaný M. Karinom) a kantáty Pieseň života. K najvydarenejším Babuškovým skladbám patrí Prelúdium pre sláčikové nástroje (uvádzané v SF aj V. Talichom), ktoré vzniklo prepracovaním pôvodnej Predohry in D."

(JURÍK, Marián: František Babušek. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 23 – 24.)