Peter Breiner

Peter Breiner je slovenský dirigent, klavirista, skladateľ, úspešný aranžér a publicista, dlhodobo žijúci v zahraničí. Patrí medzi najnahrávanejších hudobníkov sveta. Komerčne najúspešnejšími projektmi sú jeho barokové úpavy pop hitov – suity Beatles Go Baroque, Elvis Goes Baroque a Christmas Goes Baroque I., II.

Dirigoval, často hrajúc i na klavíri, viaceré renomované orchestre (napr. Kráľovská filharmónia v Londýne, Jeruzalemský symfonický orchester, Symfonický orchester Nového Zélandu, Bournemouthský symfonický orchester, a mnoho ďalších na Slovensku, v Európe, Ázii a v Severnej Amerike).

Breinerove skladby a aranžmány sú každodenne uvádzané po celom svete (koncerty, rozhlasové stanice). Medzi najvýraznejšie vydané albumy patria aj Breinerove orchestrálne úpravy diel Musorgského (Obrázky z výstavy, Piesne a tance smrti, Detská izba) a Čajkovského (suity z opier Vojvoda, Piková dáma). Jeho úpravy Janáčkových opier získali celosvetový ohlas a vynikajúce hodnotenia. Breinerove úpravy národných hymien zneli na Letných olympijských hrách v Aténach (2004) a nelegálne aj na LOH v Pekingu (2008).

Je autorom hudby k mnohým filmom slovenskej, kanadskej i americkej produkcie (Anna zo Zeleného domu, Pianistova dcéra, Čarovná flauta). Jeho hudba je často podkladom choreografií popredných baletných súborov (American Ballet Theatre, Houston Ballet, Royal Ballet (GB) a iné) a mnohokrát sa objavila aj v populárnych amerických TV programoch.

Ako skladateľ je autorom desiatok sólových, komorných a orchestrálnych diel a je aj autorom troch muzikálov. K najväčším Breinerovým projektom patrí jeho suita pre veľký symfonický orchester Slovak Dances, Nasty and Nice (Slovenské tance, pochabé i smutné) pozostávajúcej zo 16 tancov, založených na slovenských ľudových piesňach. Okrem orchestrálnej verzie bol tento projekt bol prezentovaný v najrozličnejších podobách - pre sólo klavír, sláčikové duo a trio, jazzové trio a ľudové nástroje. Slovenské tance boli v roku 2016 prezentované aj legendárnej Carnegie Hall v New Yorku a ako celovečerný balet v Slovenskom národnom divadle v sezónach 2015-2019.

V roku 2020 začal Breiner nahrávať a vydávať novú sériu nahrávok pod názvom Calm Romantic Piano. Séria už dosiahla milióny streamov - len na platforme Spotify dosahuje Breiner milión poslucháčov a 2.5 milióna streamov mesačne a dvořákovský album sa stal virálnym s vyše 29 miliónmi streamov. Podobnú sériu s úpravami pre sólo klavír začal Breiner nahrávať v roku 2024 aj pre prestížny britský label Orchid Classics. Druhý diel tejto série pod názvom Three Colours obsahuje 32 originálnych klavírnych prelúdií.

V roku 2021 Breinera vyzvala holandská streamovacia spoločnosť OnAir, aby bol ich hudobným riaditeľom a dirigentom. V tejto spolupráci vznikli filmy troch najvýznamnejších Stravinského baletov, nahraté pod Breinerovým vedením Kráľovskou filharmóniou v štúdiu BBC.

Peter Breiner je aktívny už po desaťročia aj ako publicista a komentátor v najväčších slovenských novinách a zbierky jeho fejtónov vyšli už dva razy aj knižne.

"Roky štúdia skladby na Konzervatóriu v Košiciach a VŠMU Breiner venoval získavaniu základov tradičného skladobného remesla (Symfónia pre orchester), túto činnosť však čoskoro kompenzoval vlastnou mimoškolskou kompozičnou prácou (Variácie na tému Albana Berga; Protivety pre veľký orchester), nadväzujúcou na podnety novodobej avantgardy. Diverzita Breinerových hudobných aktivít však čoskoro spôsobila fascináciu ideou vzájomného prenikania sa či kríženia hudobných svetov, ktorá stála už za jeho Concertinom pre violu a sláčiky (1976–77) a ktorá sa stala ústredným tvorivým princípom jeho tvorby po skončení štúdií, čím asociovala súčasné kompozičné snahy v oblasti polyštylistiky. Breinerov nekonformný naturel spôsobil, že tieto kríženia využíval predovšetkým v podobe prekvapení či zrážok, ktoré mohli nadobudnúť charakter hudobného humoru, pričom ho fascinovalo predovšetkým „kríženie“ „vážnej“ a „nevážnej“ hudobnej kultúry. Ak teda na začiatku Breinerových kompozičných snáh stojí ideál neoklasicistickej konfrontácie (Concertino; Fraktúry; Hovoriace hodiny; Niečo ako koncert pre klavír a orchester; Suitička), neskôr prevládne snaha o syntézu prostriedkov oboch polarizovaných hudieb (Ďalší koncert pre klavír a orchester; …aby som ti posvietil na cestu; Sonata ostinata; Koncert pre or-chester a orchester), ktorá približuje jeho tvorbu svetu L. Bernsteina. Ak teda poetika generácie osemdesiatych rokov stála v znamení diverzifikácie (rocková inšpirácia u M. Burlasa, syntézy s historickou hudbou u V. Go-dára), Breinerova snaha ich dopĺňala o aktuálny rozmer džezovej inšpirácie, ktorý mu umožňoval zotrvať v „nevážnej“ sfére milovaného hudobného humoru i vytvoriť si vlastné publikum, no ktorý takisto vyslúžil jeho tvorbe prívlastky „neoriginálnosti“ či „eklekticizmu“, nivelizujúce nežiaducu hypertrofiu jeho hudobného talentu a individuálnosti. Breinerove snahy v tej istej dobe smerujú aj do oblasti populárnej hudby, kde sa stal autorom desiatok piesňových útvarov či stoviek aranžmánov, do oblasti muzikálovej tvorby (Čarovná čaša; Brzdy; Ukradnutý biely slon) i do oblasti džezovej kompozície. Idea hybridizácie stála aj za Breinerovými komerčne najúspešnejšími produktmi – úpravami piesní Beatles a E. Presleyho v duchu barokového koncertantného štýlu (CD Beatles Seasons 1985 resp. Beatles Go Baroque 1993 a CD Elvis Goes Baroque 1994). „Nevážne“ škatuľkovanie Breinerovej tvorby však paradoxne zároveň spôsobilo, že jeho „vážna“ tvorba sa dnes stáva čoraz menej predmetom nášho koncertného života, a tak ani jeho monumentálne pašie The Story, ktoré sú vlastne zatiaľ jedinou pôvodnou slovenskou pašiovou kompozíciou, si dodnes nenašli cestu do nijakých domácich dramaturgických plánov."

(GODÁR, Vladimír: Peter Breiner. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 54 – 55.)