Bratislavské dychové kvinteto (BDK) bolo priekopníckym ansámblom slovenskej hudobnej kultúry a jej najvýznamnejším reprezentantom v oblasti zoskupení dychových nástrojov. V čase jeho vzniku kvinteto pracovalo v zložení: Vojtech Samec (fl), Josef Čejka (ob), Jozef Luptáčik (cl), Jozef Illéš (cr) a František Machats (fg).
Kvinteto vzniklo v roku 1967, v čase štúdia jeho členov na bratislavskom Konzervatóriu. Už počas štúdií na VŠMU v Bratislave sa teleso úspešne uviedlo na Interpódiu v rámci BHS. Za pomerne krátku dobu umeleckej činnosti sa z neho stal umelecký súbor vynikajúcich kvalít, ktoré prezentovali na početných vystúpeniach doma i v zahraničí. K výrazným úspechom kvinteta patrila nesporne účasť na Medzinárodnej interpretačnej súťaži (ARD) v Mníchove v roku 1975, kde obsadili 4. miesto, ako aj získanie titulu laureáta Medzinárodnej tribúny mladých interpretov UNESCO v rámci BHS 1977.
Jednou z dominánt BDK bola interpretácia hudby 20. storočia nielen slovenských skladateľov. Pri svojich zahraničných vystúpeniach interpretovali aj diela autorov väčšiny navštívených proveniencií, nadväzovali kontakty s autormi, pričom niektorí z nich im skladby aj dedikovali (napr. taliansky skladateľ Renato Dionisi, maďarský skladadateľ Tibor Sárai a i.). Najvýznamnejšie zásluhy telesa treba vidieť v podnecovaní a propagovaní pôvodnej slovenskej tvorby pre dychové kvinteto. Kvinteto naštudovalo a premiérovo uviedlo takmer celú slovenskú literatúru pre toto zoskupenie. Ich rozsiahly repertoár obsahoval aj diela iných štýlových období.
BDK realizovalo početné nahrávky pre fonotéku Československého rozhlasu, televízie, pre hudobné vydavateľstvo OPUS a v skromnejšom počte i pre zahraničné gramofónové firmy.