V noci z 20. na 21. mája vo veku 80 rokov zomrel slovenský skladateľ, pedagóg a hudobný teoretik Juraj Hatrík.
Juraj Hatrík prvé hudobné skúsenosti nadobúdal súkromným štúdiom kompozície u Alexandra Moyzesa. V Moyzesovej triede pokračoval aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v rokoch 1958 až 1961, kde okrem iného absolvoval teóriu hudby a estetiky u Ota Ferenczyho. Od 1963 do 1965 pedagogicky pôsobil na Konzervatóriu v Košiciach. V 60. rokoch bol tiež ašpirantom na VŠMU, neskôr aj odborným asistentom na Katedre hudobnej teórie VŠMU. V roku 1971 bol politickými represáliami nútený ukončiť pedagogickú činnosť a o rok neskôr bol vylúčený zo Zväzu slovenských skladateľov. Od 70. rokov pôsobil v Hudobnom informačnom stredisku Slovenského hudobného fondu, kde sa venoval najmä organizovaniu a moderovaniu prehrávok s diskusiou v Klube skladateľov a stretnutí s hudbou v centre Hudba a mládež. Pôsobil tu až do roku 1990. V tomto istom roku sa dočkal rehabilitácie a mohol sa vrátiť k pedagogickej činnosti. Juraj Hatrík sa v rokoch 1990 až 2014 ďalej aktívne pedagogicky angažoval na VŠMU. V roku 1997 mu bol udelený titul profesor. Vyučoval tiež na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UKF v Nitre, na Katedre hudobnej výchovy Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity a na Žilinskej univerzite.
Juraj Hatrík bol zakladateľom a predsedom Asociácie učiteľov hudby Slovenska, na pôde ktorej založil a rozvinul tradíciu pravidelných seminárov pre učiteľov "Pedagogická Dvorana", zameraných na rozvoj tvorivosti. Veľkú časť svojej skladateľskej tvorby venoval deťom.
Stal sa držiteľom viacerých ocenení, napr. Ceny Jána Levoslava Bellu za skladbu Ponorená hudba, Ceny Slovenského ochranného zväzu autorského za dielo O Markuľke a Vĺčkovi Jabĺčkovi a Ceny primátora Bratislavy za rok 2016.
Foto: Pavel Kastl