Sk

En
Hudobné centrum

  • 1983 – 1989

    VŠMU (hudobná teória)

  • 1987

    iniciátor, spoluzakladateľ a umelecký vedúci súboru VENI ensemble

  • 1987 – 1992

    VŠMU (kompozícia – Ivan Parík)

  • 1988

    Medzinárodné skladateľské kurzy ISCM v Dolnom Kazimierzi, Poľsko (Luigi Nono, Luc Ferrari a i.)

  • 1988 – 1989

    Conservatoire National Supérieur de la Musique v Paríži (kompozícia – Betsy Jolas)

  • 1989 – 1990

    pedagóg hudby na ZUŠ v Bratislave

  • 1990

    štipendista Hudobného fondu, iniciátor a spoluzakladateľ medzinárodného festivalu VEČERY NOVEJ HUDBY (do 1996 hlavný dramaturg), člen výboru Československej sekcie ISCM

  • 1990 – 1992

    Kráľovské konzervatórium (Koninklijk Conservatorium) v Haagu (kompozícia – Louis Andriessen)

  • 1992

    účastník Dartington Summer Music School (elektronická a environmentálna hudba -Trevor Wishart, Robert Worby)

  • 1993

    spoluzakladateľ súboru Požoň sentimentál

  • 1994

    zakladateľ a hlavný redaktor relácie Štúdio novej hudby Rádia Ragtime, spoluzakladateľ Slovenskej sekcie ISCM, iniciátor, spoluzakladateľ a umelecký vedúci súboru VAPORI del CUORE

  • 1995 – 1996 

    „composer-in-residence“ na základe grantu DAAD v Berlíne

  • 1996

    iniciátor, spoluzakladateľ a umelecký vedúci súboru appendix CONSORT

  • 1997 – 2003

     umelecký riaditeľ a hlavný dramaturg medzinárodného festivalu VEČERY NOVEJ HUDBY

  • 1997 – 2013

     interný pedagóg dejín hudby, teórie hudby a kompozície na VŠMU (od 1998 tajomník katedry)

  • 2003 – 2007

     vedúci Katedry teórie hudby HTF VŠMU, člen Umeleckej a vedeckej rady HTF VŠMU 

  • 2003

    predseda Slovenskej sekcie ISCM

  • 2004

    docentúra na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU (´B-A-R-O-C-K´ - ’K niektorým aspektom hudobného myslenia na konci 20. storočia’)

  • 2005 – 2012

     doktorandské štúdium na VŠMU (Prof. I. Medek, „John King - ballad opera“, „John Cage a jeho vplyv na hudbu druhej polovice 20. storočia“)

  • 2011 – 2018

     pedagóg na KHV PedF UK - dejiny hudby, harmónia a polyfónia, hudobná dielňa  

  • 2013 – 2015

     vedecko-pedagogický pracovník JAMU (v rámci projektu „Posílení výzkumného týmu JAMU o výzkumníky z oblasti teorie a dějin umění a autorské tvorby děl multimediálního charakteru)

  • 2019 – 2020

     učiteľ hudby na SZUŠ v Slovenskom Grobe

"Matejova tvorivá aktivita v oblasti kompozície je nerozlučne spätá s jeho organizátorskou a interpretačnou činnosťou. Roku 1987 bol iniciátorom vzniku súboru VENI ensemble, ktorý sa špecializuje na interpretáciu najnovšej tvorby hudobnej postmoderny a väčšina Matejových kompozícií vznikla v priamom kontakte s týmto súborom (prípadne ďalšími súbormi – VAPORI del CUORE, appendix CONSORT, Arcana Ensemble, Ugly Culture, Hilliard Ensemble). Ak sa Matej vo svojich začiatkoch identifikoval s tvorivými ideálmi popredných predstaviteľov hudobnej postmoderny, tak celý jeho ďalší vývoj predstavuje radikálne odmietnutie akejkoľvek jednoznačnej tradície a jeho tvorba prostredníctvom metódy „ozvláštňovania“ smeruje k syntetickým tvarom, ktoré len ťažko možno stotožňovať s jestvujúcimi tvorivými orientáciami. Pri hľadaní ho inšpirovali najmä „osamelí vlci“ hudby 20. storočia (E. Satie, Ch. Ives, J. Cage), a preto sa kompozičná „neopakovateľnosť“ stala Matejovou konštantou. Konkrétny kompozičný prejav je syntézou tvorivej idey (resp. kompozičného ideálu) a konkretizácie, ktorá sa formuje v úzkej väzbe na živý zvuk (live performance, tvorba v štúdiu) i na konkrétneho interpreta a jeho interpretačné dispozície. Svoje kompozičné východiská hľadá v konkrétnom materiáli (napríklad barokový motív, rockový riff, gospel), ktorý transformuje či „recykluje“ do novej podoby, ktorá máva často variantný charakter (skladby jestvujúce vo viacerých verziách či skladby dotvárané počas predvedenia). Novátorský imperatív sa uňho vzťahuje na všetky parametre skladby, počnúc artikuláciou až po architektoniku času. Výsledný tvar je tak syntézou východiskových prefabrikátov (ktoré umožňujú nahliadnuť do autorových hudobných záľub a ideálov) a transformačného procesu, v ktorom kompozičné východiská nadobúdajú novú funkciu i význam. Matej píše svoje skladby vlastne pre jediné médium, konkrétnych priateľov, ktorí sú ochotní stotožniť sa s jeho kompozičnou víziou. Je to komorné médium, pozostávajúce z menšieho počtu inštrumentalistov a vokalistov, ktorého veľkosť je často voliteľná či modifikovaná s súlade s konkrétnym predvedením."

(GODÁR, Vladimír: Daniel Matej. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 188.)

 

x