• 1951 – 1956

    Štátne konzervatórium v Bratislave (kompozícia)

  • 1956 – 1960

    VŠMU (kompozícia)

  • 1961 – 1965

    hudobný redaktor v Čs. rozhlase v Bratislave

  • 1965 – 1966

    Darmstadské kurzy pre Novú hudbu

  • 1965 – 1977

    spoluzakladateľ a vedúci Elektroakustického štúdia bratislavského rozhlasu

  • 1967 – 1968

    člen predsedníctva Zväzu slovenských skladateľov, po udalostiach v roku 1968 vylúčený zo Zväzu a následne perzekvovaný zákazom uvádzania diel a publikačnej činnosti

  • 1977

    emigrácia a trvalé usídlenie v Rakúsku

  • 1977 – 2002

    redaktor vo vydavateľstve Universal Edition vo Viedni

"Peter Kolman je jedným z najdôslednejších príslušníkov generácie slovenskej hudobnej avantgardy šesťdesiatych rokov; intenzívne sa zaoberal štúdiom tvorby autorov Druhej viedenskej školy a jej nasledovníkov z obdobia 50. a 60. rokov. Po skôr tradične orientovaných dielach z konca 50. rokov (Smútočná hudba; Husľový koncert) nastal v Kolmanovej tvorbe prudký zlom v smere odmietnutia tradičných kompozičných štýlov: Dve časti pre flautu, klarinet, husle a klavír z roku 1960 boli míľnikom vo vývoji slovenskej hudby, lebo znamenali radikálny obrat smerom k totálnej organizácii hudobného materiálu v zmysle zásad darmstadtskej kompozičnej školy. Kolman vo svojich nasledujúcich dielach spočiatku riešil zakaždým nový kompozično-technický, resp. štrukturálny problém, až v rokoch 1964–65 dospel k snahe o integráciu rôznych techník a postupov Novej hudby (serializmu, aleatoriky, sonorizmu, poľskej kompozičnej školy, Varèseho štýlu) v rámci jedného diela (Panegyrikos; Monumento per 6,000 000). Po dlhých rokoch takmer úplného kompozičného odmlčania zna-menala premiéra Koncertu pre orchester z roku 1995 potvrdenie Kolmanovej neutíchajúcej radosti z experimentu, tentokrát však bez nekompromisného radikalizmu tvorby z obdobia 60. rokov. Popri racionálnej organizácii hudobného materiálu je pre celú Kolmanovu kompozičnú tvorbu charakteristická dôkladne prepracovaná inštrumentácia, zmysel pre kontrast a farebnosť a vždy prítomná expresia. Kolmanove diela odzneli na mnohých medzinárodných hudobných festivaloch: festival ISCM v Madride (1965 – Sonata canonica), Steirischer Herbst – Musikprotokoll v Grazi (1983 – Laudatio z cyklu Tri organové skladby), Varšavská jeseň (1966 – Molizácia, 1967 – Monumento per 6,000 000), Melos-Étos v Bratislave (1995 – Koncert pre orchester) a iné. Peter Kolman je autorom niekoľkých článkov a esejí v časopise Slovenská hudba a i. Peter Kolman patrí aj k priekopníkom elektroakustickej hudby na Slovensku, v ktorej plne uplatnil svoje sklony k experimentu (v rokoch 1968–76 sa takmer výlučne venoval tvorbe elektroakustických kompozícií), ktorá však zároveň zanechala zreteľné stopy aj na skladateľovej inštrumentálnej tvorbe, na jeho úsilí nachádzať nové možnosti práce so zvukom."

 

(RAJTEROVÁ, Alžbeta: Peter Kolman. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 144 – 145.)

 

x