M. Bajuszová
O tom, že v tvorivom katalógu slovenských skladateľov 20. storočia zastávajú dôležité miesto klavírne diela, sa nedozvedáme len zo súpisu tvorby alebo z ich príležitostného uvádzania na koncertoch, ale naše poznanie rozširujú tematické CD tituly, ktoré sa zásluhou viacerých vydavateľstiev a najmä rozhodnutia konkrétnych interpretov objavili na našom trhu. Po prezentácii výberu z klavírnych diel M. Bázlika, V. Bokesa, J. Cikkera, J. Hatríka, D. Kardoša, D. Martinčeka, E. Suchoňa či I. Zeljenku sa záujemca môže stretnúť s ďalším titulom – takmer kompletným výberom z diel Štefana Németha-Šamorínskeho určených klavíru, ktoré naštudovala Magdaléna Bajuszová.
Tento vzdelaný hudobník, odchovanec budapeštianskej Lisztovej akadémie (žiak Bélu Bartóka) i viedenského konzervatória, skvelý organizátor hudobného života v medzivojnovej Bratislave, organista v Dóme sv. Martina a neskôr rozhľadený klavírny pedagóg na bratislavskom Konzervatóriu, resp. VŠMU (z jeho odchovancov spomeňme Helenu Gáfforovú a Romana Bergera) sa priebežne venoval aj kompozičnej činnosti. Nebol však zďaleka zameraný len na cirkevnú hudbu (čo sa mu v starších historiografických prácach pripisovalo), ale v jeho koncertantných a komorných opusoch sa zračí kompozičná kultúra, vkus štýlovo ťažiaci zo staršieho (J. S. Bach) i novšieho odkazu európskej hudby (novoromantizmus, B. Bartók). Németh mal široký rozhľad v klavírnej literatúre, svojmu nástroju dobre rozumel a venoval sa mu intenzívne aj ako skladateľ najmä v zrelom období svojej tvorivosti (po roku 1945). O tom svedčí jednak úctivo zostavená knižná monografia od M. Palovčíka, napísaná ešte za skladateľovho života (1896–1975), ako aj prezentovaná CD nahrávka.
Nájdeme na nej drobnejšie kompozície: Capriccio, Intermezzo, Meditáciu na tému Niccola Paganiniho, svedčiace o úcte k brahmsovskej tradícii, ako aj diela ovplyvnené folklórom: Slovenskú rapsódiu a Improvizáciu na slovenskú ľudovú pieseň, ktoré odrážajú skladateľovo porozumenie pre Bartókov kompozično-tvorivý pomer k folklóru, hoci Némethov prejav je uhladenejší, triezvejší (v tom sa blíži štýlu svojho staršieho priateľa Alexandra Albrechta). Ústredným opusom ponúkaného výberu je Sonáta z roku 1955, v ktorej sa Némethov vzťah k veľkým skladateľským vzorom javí nie na báze prostého epigónstva, ale je pretavený silou vlastnej invencie a zmyslom pre kompozičnú disciplínu. S porozumením počúvame aj Epitaf na tému Kamilkinej Nénie, dielo, ktoré vytrysklo zo skladateľovho žiaľu nad predčasným odchodom dcéry (autorkou témy bola skladateľova vnučka, dnes známa herečka Kamila Magálová).
Pozitívny dojem z dramaturgie CD umocňuje aj interpretačný vklad Magdalény Bajuszovej, ktorá svoj umelecký pomer k pôvodnej slovenskej klavírnej tvorbe zúročuje okrem koncertnej činnosti aj nahrávkami – popri výbere zo Zeljenkovej a Hatríkovej tvorby spomeňme jej participáciu na nevšednom projekte „Kvintové variácie slovenských skladateľov“.
Bajuszová pristúpila ku „klavírnemu“ Némethovi s jej príznačnou inteligenciou i muzikantským vkladom, ktorý oživuje prvotný zápis. S rovnakým zanietením, zmyslom pre detaily i dobre cítenú logiku celku hrá spomenuté drobnejšie skladby, ako aj rozmernú Sonátu.
Decentne zvolený dizajn obalu (skladateľov portrét na tmavom pozadí) aj poučený text Vladimíra Godára dopĺňa výzvu k siahnutiu po titule a započúvaní sa do ušľachtilej hudby. Na záver len drobná pripomienka: v zozname skladieb na zadnej strane obalu sa pri Sonáte uvádza opusové číslo 55, má to však byť 50.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.