Štátna filharmónia Košice,
M. Vach
Videorohaľ Bardejov 2012
Kde je vôľa a jasný cieľ, dá sa všetko. Hŕstka nadšencov sa pustila do umeleckej rehabilitácie zabudnutého bardejovského rodáka, skladateľa Bélu Kélera (1820–1882). Pátrala po jeho kompozičnom dedičstve, oprášila ho a vrátila v sérii koncertov späť do života. Vyvrcholením úsilia dokázať, že rovesník Johanna Straussa ml., Johannesa Brahmsa, ale aj Giuseppe Verdiho písal kvalitnú a invenčnú hudbu mnohých žánrov, je vznik nového CD. Titul Spomienka na Bardejov zodpovedá jeho obsahu.
Kélerova životná a profesionálna púť viedla cez Viedeň (deväť rokov bol prvým huslistom Theater an der Wien), Berlín, Hamburg a Budapešť do Wiesbadenu, kde prežil posledné dve tvorivé desaťročia. Jeho valčíky, polky, mazurky, čardáše a galopy spoznávalo postupne publikum takmer celej Európy, ale aj New York, Chicago či San Francisco. Vo svojej vlasti však ostal donedávna nepovšimnutý. Hoci pôsobil v čase rozkvetu operety a dirigoval diela celého radu symfonických a operných skladateľov, ostal svojský a originálny. Dokonca Brahms si práve z jeho Bardejovského spomienkového čardáša op. 31 „požičal“ 32 nezmenených taktov do populárneho Uhorského tanca č. 5 g mol. Dobová kritika mu to patrične vytkla, no u nás sa skôr tají, že otcom nákazlivej témy je Béla Kéler.
Nové CD, pripravené v bardejovskom hudobnom vydavateľstve Videorohaľ, je živým záznamom verejného koncertu Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou Mariána Vacha. Na časovej ploche mierne prevyšujúcej 40 minút nájdeme šesť čísel reprezentujúcich rozmanité hudobné druhy. Úvodná Uhorská veseloherná predohra op. 108 (vznikla vo Wiesbadene) vláka poslucháča do sveta melodickej invencie, náladového optimizmu, ale aj umne vystavaných kontrastov v tempách, farbách i dynamike. Nenásilne implantované znaky folklóru sa snúbia s univerzálnou inštrumentačnou schémou, čím utvárajú atmosféru zodpovedajúcu rodisku autora i miestu jeho pôsobenia. Holubica mieru op. 80 a Ladies polka op. 29 sú kratšie skladbičky. V prvej, v polkovo-mazurkovom rytme, vyniká svižná, rafinovane nákazlivá melodika.
Druhá, pôvodne nazvaná Dámska polka, prezrádza svojou koketnou a žartovnou náladou zrejmý zdroj inšpirácie v nežnom pohlaví. Do spomenutých špecifík Kélerovho hudobného jazyka sa podarilo dirigentovi Mariánovi Vachovi preniknúť s obdivuhodnou presnosťou. Jeho analytický prístup k partitúram sa prejavil v precíznej práci s témami, farbami orchestra a v premyslenej agogike.
Kélerovým rodným mestom je inšpirovaný aj valčík Na krásnom Rýne spomínam na teba. Začína v diametrálne odlišnej atmosfére, lyrickej až melancholickej, vyjadrujúcej emotívny vzťah k Bardejovu. Brilantnou prskavkou je Veľký pekelný galop op. 60 dokazujúci skladateľov zmysel pre vtip a zvukomaľbu. Kéler v obklopení tancujúcich čertov – to je ozajstná čertovina provokujúca k úsmevu v závere disku.
Štátna filharmónia Košice sa svojej úlohy zhostila profesionálne. Nepodcenila oddychový charakter hudby, vložila do nej technickú precíznosť a radosť z muzicírovania. Je to ďalšia dôstojná vizitka Vachovho dirigentského umenia, vďaka ktorému aj páčivá hudba znie bez známok banálnosti, výrazovo pestro a vypracovane. Priam ako antidepresívum. V sprievodnom texte z pera Petra Bubáka sú všetky podstatné informácie o živote Bélu Kélera a o prezentovaných skladbách i odkaz na obsiahlejšie materiály. Chýbajú len údaje o vzniku nahrávky a meno majstra zvuku.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.