Orman Bratislava 2010
Na rozdiel od väčšiny okolitých krajín, u nás patrí publikovanie prekladov serióznej hudobnej odbornej literatúry ešte stále k veľmi ojedinelým udalostiam. Takou bolo na jeseň minulého roku i vydanie prvého kompletného slovenského prekladu jedného z kľúčových diel svetovej klavírnej metodiky – Tvorivého vyučovania klavírnej hry od Carla Adolfa Martienssena, ktoré realizoval v rámci edičných aktivít HTF VŠMU jej dlhoročný pedagóg, profesor Miloslav Starosta.
Carl Adolf Martienssen (1881–1955) patrí k najväčším osobnostiam nemeckej klavírnej pedagogiky 20. storočia. Známe sú o. i. aj jeho úspešné a dodnes vydávané redakcie Beethovenových, Mozartových či Haydnových sonát. Jeho najvýznamnejšie teoretické dielo, Tvorivé vyučovanie klavírnej hry, je vlastne súborom dvoch kníh – Individuálnej klavírnej techniky na základe tvorivej vôle a Metodiky individuálneho vyučovania klavírnej hry.
Napriek tomu, že v pôvodnom vydaní z roku 1954 vyšli vo vydavateľstve Breitkopf & Härtel spoločne v publikácii Tvorivé vyučovanie klavírnej hry, do slovenčiny bola pod rovnakým názvom v roku 1985 preložená len prvá z nich. Pravdaže, aj tú by sme dnes už márne hľadali v našich kníhkupectvách. Mnohí slovenskí klaviristi a pedagógovia si však určite pamätajú na preklad Mikuláša Strausza v útlej čiernej väzbe. Oklieštenie o druhú, praktickú a metodicky najzávažnejšiu časť bolo pravdepodobne spôsobené ideologickými výhradami k „iracionálnym prvkom“ Martienssenovej metodiky, nezlučiteľným s vtedajšími predstavami o materialistickej podstate socialistického umenia i pedagogiky... Pritom práve v tejto časti Martienssen dospel k artikulovaniu najprogresívnejších zásad, ktoré vo svojom jadre rozširujú metodiku autorovho veľkého umelecko-pedagogického vzoru – Franza Liszta – a sú o to cennejšie a autentickejšie, že on sám sa učil u dvoch Lisztových žiakov Alfreda Reisenauera a Karla Klindwortha.
Martienssenova práca bola vo svojej dobe priekopnícka. Udivuje najmä fakt, že bola písaná v čase, kedy v európskej klavírnej pedagogike ešte prekvitali anatomicko-fyziologické prúdy. Priamo z ich centra, nemeckého prostredia, Martienssen odvážne vystúpil s úplne odlišnou koncepciou klavírnej umeleckej výchovy, ktorá sa odkláňa od primárne fyziologického východiska ku psychologickému. Svojimi radikálnymi názormi posunul vývoj klavírnej metodiky smerom k moderným trendom, ktoré vošli do dejín pod označením „psychotechnické školy“. Tento nový kurz našiel podporu najmä v oblasti ruskej pedagogiky zásluhou takých osobností ako boli Konstantin Igumnov či Genrich Nejgauz.
Výsledná podoba súčasnej kompletnej edície Martienssenovej práce, ktorá sa nám vďaka prof. Miloslavovi Starostovi a vydavateľskej gescii VŠMU dostáva do rúk, je vysoko kvalifikovane, dôkladne a profesionálne prepracovaná. Napriek tomu, že ide o prekladateľsky náročný odborný text, v slovenčine znie štylisticky veľmi prirodzene a čitateľsky prístupne. V porovnaní s predchádzajúcim nekompletným slovenským vydaním ide o presnejší i zrozumiteľnejší preklad, ktorý z hľadiska pochopenia skutočného zmyslu lepšie zohľadňuje aj originálnu Martienssenovu terminológiu (prekladateľ si veľmi šikovne a zároveň precíznejšie poradil s početnými autorskými nemeckými novotvarmi!). Knižka má navyše aj veľmi elegantný vzhľad, je prehľadná a čitateľovi umožňuje dobrú orientáciu v jednotlivých kapitolách. Má všetky predpoklady k tomu, aby sa zaradila k najvýznamnejším hudobno-umeleckým prekladovým publikáciám, ktoré na Slovensku vyšli, no zároveň sa stala i pútavým sprievodcom a dobrým radcom pri nachádzaní odpovedí na otázky klavírneho umenia a pedagogiky.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.