Praha, KLP 2010

Meno Alois Hába zrejme navždy ostane spojené s pojmom „štvrťtónová hudba“ bez ohľadu na to, že mikrointervalové kompozície predstavujú v skutočnosti len menšinovú časť jeho značne obsiahlej tvorby. Komplexnejší pohľad na túto osobnosť však donedávna prakticky ani nebol možný – jednak preto, že Hába ako skladateľ vždy ostával kdesi na periférii záujmu výkonných interpretov, a tým aj hudobných vydavateľov i nahrávacích spoločností, a tiež preto, že mnoho z jeho prác – dostupných len v rukopisnej podobe – čakalo v archívoch a súkromných zbierkach na spracovanie a katalogizovanie. Práve to sa po dlhoročnej sústredenej práci podarilo tímu okolo Lubomíra Spurného a Jiřího Vysloužila, pedagógov Ústavu hudobnej vedy Masarykovej univerzity v Brne. Obaja majú k Hábovi blízko – Vysloužil je autorom Hábovej monografie a radu štúdií, ktoré majú v oblasti hábovského výskumu zásadný význam, a Spurného Hába zaujíma predovšetkým ako teoretik, autor náuky o harmónii a štúdií o mikrointervalovej kompozícii. Ich spoločná publikácia, vydaná paralelne v českej aj anglickej verzii, otvára širší priestor pre ďalšie muzikologické bádanie aj  záujemcov z radov interpretov, ktorí chcú siahnuť po niektorom zo skladateľových diel.
Katalóg prináša pomerne podrobný životopis skladateľa, vstupné poznámky, vysvetlivky a čitateľa zoznamuje so štruktúrou hesiel. Najrozsiahlejšiu časť publikácie tvorí systematický katalóg, kde sú diela roztriedené podľa žánrov (začínajúc operami a končiac nedokončenými, stratenými dielami a aranžmánmi) a v rámci týchto skupín zoradené chronologicky. Zvláštnosťou je kategória „Masová pieseň“, ktorú sa autori po dlhom zvažovaní predsa len rozhodli do katalógu zaradiť. Je zrejme málo známe, že Hába sa tomuto žánru venoval už od 30. rokov a pokračoval v ňom aj po roku 1948, no skôr z úprimného presvedčenia ako z politického oportunizmu. Menej obvyklé je aj vydelenie kategórie „Sláčikového kvarteta“ z oblasti „Komornej tvorby“ (predpokladám, že práve tieto dve kategórie budú pre prípadných záujemcov z radov špecialistov na hudbu 20. storočia najzaujímavejšie), no z hľadiska početnosti Hábovej tvorby v tomto žánri ide o celkom opodstatnený krok. Pri jednotlivých heslách autori z priestorových dôvodov rezignovali na notové incipity či popisy hudobnej štruktúry a hlavný dôraz kládli na údaje o rukopise a, ak to bolo možné zistiť, údaje o okolnostiach uvedenia.
Pre lepšiu prehľadnosť tu okrem hlavného katalógu nájdeme aj zoznamy Hábových diel podľa opusových čísel, chronológie vzniku, podľa použitých tónových systémov, českých aj anglických názvov a textových incipitov. Orientáciu v publikácii ďalej uľahčuje menný aj vecný register.
Samostatnou kapitolou je prehľad Hábovej vlastnej publikačnej činnosti siahajúcej od teoretických štúdií až po časopisecké články, kritiky (zvlášť podujatí súdobej hudby), nekrológy na osobnosti vtedajšieho hudobného života (napr. A. Berg, J. Suk) či napríklad článok K jubileu Jána Levoslava Belly venovaný deväťdesiatinám slovenského skladateľa. Samozrejme, nechýba ani prehľad hábovskej bibliografie a tiež cenná obrazová príloha.
Zatiaľ je ťažké predpokladať, či táto príkladne pripravená publikácia pomôže oživiť záujem o Hábovu tvorbu, v každom prípade dobre poslúži bádateľom, ktorí sa zaoberajú hudbou 20. storočia, pretože Hábovi jednoznačne patrí miesto v jej pestrej mozaike. A tiež môže byť inšpiráciou pre naše prostredie; viacero slovenských skladateľských osobností by si podobné katalógy určite zaslúžilo...

Aktualizované: 11. 05. 2020
x