Začiatkom roka sa objavil dlho očakávaný prvý album skupiny Banda s príznačným názvom Jedna. Tvorba tohto zoskupenia sa pomerne zásadným spôsobom odlišuje od produkcie ostatných kapiel world music na Slovensku. Jej základ totiž tvorí tradičná podoba predovšetkým slovenskej ľudovej hudby tvorivo kombinovaná s inoetnickými hudobnými prejavmi a ostatnými štýlmi nonartificiálnej hudby. Obsahom tohto albumu sú vkusne oživené a do nového šatu oblečené neznáme ľudové piesne, hudobné témy a motívy, prípadne texty piesní vychádzajúce z folklóru.
Spomedzi 16 vokálno-inštrumentálnych skladieb albumu vyčnieva jediné inštrumentálne dielo Kamionka postavené na rusínskej ľudovej piesni. Vďaka rozmanitým štylizáciám hlavnej melódie získava príchuť keltskej, židovskej i balkánskej folklórnej tradície. Invenčný prístup k všetkým hudobným zložkám skladby (melodickej, rytmickej i harmonickej) z nej robí premyslenú syntézu tzv. pripodobení inoetnických hudobných kultúr. Exkurziu do indickej hudby predstavuje skladba s názvom Záhrada. Sú tu prepojené tradičné rytmicko-melodické motívy indickej skladby z oblasti Pandžáb vyznačujúce sa výraznou rytmickou zložkou postavenou na bicích nástrojoch a melizmami ozdobenými motívmi, slovensko-keltským inštrumentárom a slovenským textom. Ide tu o príklad nápaditej aranžérskej a interpretačnej práce. Pieseň Debrecín zase dáva možnosť vychutnať si rozvláčny inštrumentálny aranžmán, kde dokonalý akustický sound použitých nástrojov preruší až barytónový spev lídra skupiny Sama Smetanu. Lovy sú  živelnou skladbou zostavenou z textu piesne z 18. storočia, ktorá prináša (slovami členov Bandy) „hustý rumunsko-punkový nárez“.
V repertoári Bandy sa nachádza aj niekoľko kusov s ironickým podtónom. Sú predurčené na pobavenie diváka pri verejných predstaveniach a pre veľký úspech sa dostali aj do užšieho výberu tohto albumu. Patrí sem výrazne off-beatovo poňatá myjavská „veselica“ s názvom Kahanec o vydajachtivej dievčine s (ne)morálnym posolstvom, pieseň Mariška ako reggae variant detskej riekanky, kde je „ľudovosť“ ukrytá do husľovej medzihry pochádzajúcej z tanca olašských Rómov Vlachiko, a napokon vydarená paródia na hiphopovú produkciu skupiny Kontrafakt s názvom Hady. Absolútny hudobný unikát nielen v slovenskej, ale dovolím si tvrdiť, že aj zahraničnej world music predstavuje pieseň s názvom Paše. Pochádza  z čias archaických typov piesní recitatívneho charakteru tzv. chorovodov, ktoré sú špecifické voľným heterofonickým zborovým prednesom plynúcim bez jedinej pauzy a občas vybočujúcim do viachlasu. Speváčky vokálnej skupiny Trnki z Banskej Bystrice svojím autentickým folklórnym prejavom a technikou striedavého nadychovania zachovali tento plynulý neprerušený tok melódie. Vzniklo tým akési gradujúce zaklínanie a spolu s inštrumentálnym aranžmánom napokon aj jedinečné dielo albumu.
Hoci zrod tohto albumu trval niekoľko rokov, ide o vydarené dielko, ktorého škótsko-slovenská zvuková produkcia (Grant Milneh a Ľubor „Umelec“ Priehradník) zvýraznila akustické danosti jednotlivých nástrojov. Určite si pri ňom príde na svoje každý, kto má vzťah k folklóru na moderný spôsob a vyhľadáva hudbu s nádychom cudzokrajnej tradície. Alebo každý, kto takúto kombináciu v jednom diele ešte nepočul.

Aktualizované: 11. 05. 2020
x